Roman Pomajbo
Roman zbieral svoje lásky postupne. O tej k divadlu vedel už od svojich ôsmich rokov. Iskra prebehla v momente, keď si uvedomil, že ako herec môže byť aj prezidentom, aj kozmonautom ba dokonca náčelníkom policajného zboru. Napriek tomu, že v susedných Čechách prežil celú svoju mladosť a štúdium, do svojej manželky Petry, českej artdirektorky časopisu o bývaní, sa zahľadel až oveľa neskôr, v ďalekej cudzine. Jeho srdce patrí taktiež jeho dcérkam. V
Ako ste sa vlastne spoznali so svojou manželkou? Bolo to až počas vášho pobytu v Austrálii? Čo vás vlastne zavialo do krajiny kengúr a eukalyptových plání?
Kedysi dávno, pradávno som sa vybral do ďalekej Austrálie, aby som tam spoznal krajinu a naučil sa po anglicky. Po anglicky som sa síce veľmi nenaučil, ale spoznal som tam Peťku, ktorej som rozumel (keďže mám dokonca aj maturitu z češtiny) a precestovali sme spolu kus Austrálie a celý Nový Zéland!
A ako sme sa zoznámili? Bolo to na pláži, na jednej obrovskej barbecue, ktorú organizovala komunita Slovákov a Čechov. Peťka na mňa od prvej chvíle pozerala s úžasom. Prišiel som tam totiž vo flanelovej košeli, čo je pre ňu ako designerku doteraz nepochopiteľné. Okamžite ma zaujala. Pozval som ju na prechádzku po pláži, no ona ma s vytreštenými očami odmietla. Bola to pre mňa výzva! Potom sme sa dlho kamarátili a keď zistila aké kvality sa vo mne skrývajú, zobrala si ma za muža. (smiech)
Veríte na osud?
Učím sa brať veci tak ako sú.
Pred pár rokmi ste povedali, citujem: „Životná rola príde v auguste. Budem otcom.“ Prezraďte, tak aká je to teda rola, ako sa v nej cítite?
Byť ockom je úžasné! Som ocko vo veku, keď si to už dokážem vychutnávať. V mojich životných plánoch som s rodinou vždy počítal a to dokonca aj vtedy, keď som nemal žiadnu frajerku. Napríklad, keď som si kupoval prvé auto, vybral som si päť dverové, lebo raz budem mať deti. Keď som sa osamostatňoval od rodičov, s ťažkým srdcom som odchádzal do jednoizbového bytu, lebo už som v duchu riešil, ako sa tam zmestí moja budúca rodina. Každá moja frajerka bola perspektívnou matkou mojich detí. Dokonca už počas štúdia v Čechách som si predstavoval, že moje dieťa mi raz bude hovoriť „tatínku“ a to som vôbec netušil, že budem mať českú manželku. Dnes som ockom najkrajších a najúžasnejších dcér na svete!
Aké boli vaše pocity, keď vám po prvýkrát oznámila, že budete otcom? Spomínate si na to ešte vôbec?
Cítil som sa taký… hrdý! Ale za hrdosťou som sa posieral od strachu. Naivný človiečik, ktorý ešte netušil, čo ho čaká… (ale to už citujem z hry: Ocko ).
Foto z rodinného albumu Romana Pomajba
Pri svojej manželke stojíte za každých okolností, inak tomu nebolo ani počas pôrodu. Máte nejaký úprimný chlapský odkaz pre nastávajúcich oteckov, ktorí zvažujú svoju prítomnosť na pôrodnej sále?
Doba sa neustále vyvíja a dnes už je samozrejmosťou, že aj muži sú pri pôrode. Ja som mal to šťastie, že som bol pri pôrodoch. Je dobré, keď môžete byť svojej žene pri pôrode oporou a môžete byť prítomný tohto jedinečného vstupu do života.
Chlapi nebojte sa, choďte do toho, veď keby niečo, je tam kopu sestričiek, tie sa o vás postarajú!
Každý z rodičov chce pre svoje dieťa len to najlepšie. Mnohí sa preto snažíme dať deťom od začiatku čo možno najviac. Čo považujete vo výchove svojich detí za najdôležitejšie vy a vaša manželka?
Spokojné a šťastné detstvo.
Podala sa niektorá z dcér na ocka? Viete si predstaviť, žeby niektoré z vašich detí kráčalo vo vašich šľapajach, vedúcich k divadlu a pred kameru?
Všetky deťúrence skúšajú na svojich rodičov, čo všetko si môžu ešte dovoliť, kam až sa dá zájsť a čo už je cez. Hrajú na nich divadielko. Moje herečky nie sú výnimkou! Sú celé po tatinkovi. A či niektorá z nich pôjde v mojich šľapajach? To nechám na nich, hlavne aby boli šťastné!
Už je to raz tak, keď sa povie Roman Pomajbo, väčšine sa asi vybaví počerný, vždy dobre naladený fešáčisko s neopakovateľným úsmevom. Prezraďte na záver, vie sa Roman Pomajbo aj poriadne rozčertiť?
Opýtajte sa mojej manželky. (smiech) Som taký utajený optimista. Mám rád ľudí, som spoločenský tip. A teším sa z toho, keď cítim, že sa ľudia v mojej spoločnosti cítia dobre. Keď však práve nemám náladu na spoločnosť, radšej sa zavriem doma a nikam nejdem, aby som neroznášal negatívne emócie. Preto sa možno niekomu zdá, že sa stále usmievam. Podľa mňa je krásne, keď sa ľudia smejú.
7 rýchlych odpovedí Romana Pomajba:
Má Roman Pomajmbo nejaký zlozvyk?
Niekedy sa v posteli kolíše, ako bábätko.
Čo by si Roman v živote asi nikdy neobliekol?
Kožku z krtka. Neviem.
Aká rozprávka „letí“ u Pomajbovcov najviac?
Tá vymýšľaná. Ale páčia sa nám aj „Krátke rozprávky pre unavených rodičov“ od Viewegha.
Jeden z nezabudnuteľných zážitkov Romana Pomajba z detstva?
Všetky zážitky z detstva ma vyformovali do dnešnej podoby.
Na ktoré svoje predstavenie určite ale určite nikdy nezabudne?
Počkajte, nemôžem si spomenúť. Na to prvé?
A či už musel niekedy zasahovať jeho anjel strážny?
Každú chvíľu.
Pamätám si, keď sa blížila moja päťdesiatka. Bola som na niekoľkých oslavách priateľov, či spolužiakov,…
Priatelia, som starý kuchár. Variť som sa naučil na vojne a prakticky varím každú nedeľu.…
Slušnosť je dôležitá súčasť ľudskej spoločnosti. Je to spôsob, ako prejavujeme rešpekt, úctu a ohľaduplnosť…
Na pozvanie Majky Velšicovej, skvelej herečky, speváčky a kabaretierky, sme s Miločkou Krieschovou. profesionálnou fotografkou…
Predstavte si, že máte 80 rokov, žijete podľa svojich pravidiel s ľahkou dušou a srdcom…
Takto sme si pýtali v socialistických bufetoch. Šaláty sa vyrábali podľa prísnych noriem a tak…
Leave a Comment