Prosím vás, prosím, dnes a každý deň, buďte k svojej matke nežní, lebo príde deň, keď jej ranný pozdrav už nebude

BUĎTE JEMNÝ K SVOJEJ MAME

Sú chvíle, keď vám z úst vyskočí rýchla krátka odpoveď. Plné ostrých hrán, ktoré odlievajú krv. A pozrieš sa inam, aby si nemusel vidieť bolesť, ktorú vieš, že si spôsobil.

Polovica z toho, čo robí, nerozumieš. Veci, ktoré dovolí, ťa zanechajú chladným a iritujú.

V jednej chvíli ju chceš zložiť do náručia, v ďalšej si praješ, aby si s ňou mohol trochu potriasť.

Jedného dňa ti to všetko bude dávať zmysel.

Veci, o ktorých vám nikdy nepovedala, sú práve tie veci, ktoré jej vytlačili vnútornosti a potom ju znovu vybudovali, aby mohla niesť viac a viac tam, kde nikto nevidí váhu. Tie veci, ktoré ju niekedy lámu tam, kde to naozaj vidíš, aj keď radšej nie.

Jej oči si všímajú všetko, no napriek tomu si toho necháva toľko pre seba. Ustupuje a ponúka svoju nádej v záujme šťastia svojho dieťaťa. Vďačnosť, ktorú si zaslúži za to, že to urobila, je ďaleko a len málo, no jej plameň vďačnosti siaha blízko nebies

Ak by ste mali byť dosť požehnaní, aby stále dýchala vzduchom tejto zeme, je načase, aby ste sa začali hrabať vo svojich archívoch vďačnosti a našli teplo v srdci, odpustenie vo svojom hlase a rovnaký úžas, aký ste pre ňu mali ako batoľa. Prosím vás, prosím, dnes a každý deň, buďte k svojej Matke nežní.

Lebo príde deň, keď jej ranný pozdrav už nebude.

Jej slová „Milujem ťa dieťa moje“ už nebudú.

Jej hlas už nebude počuť.

Všetko, čo zostane, sú spomienky..

Buď k svojej matke nežný.

S láskou a objatím.

Vaša Valéria