„Prírodná strava sa všade podceňuje. Čo v skutočnosti jeme, sú potraviny, ktoré mesiace stáli v skladoch a boli podrobené rôznym zmenám.“

Zemiakové lupienky, alebo hovorovo čipsy, sú potravina vyrábaná z najemno narezaných zemiakov, ktoré sú upečené na oleji. Obyčajne sa podávajú solené, ale výnimkou nie sú ani pikantné s rôznymi príchuťami. Posedenie pri pohári vínka, pri pivku, či len tak pri televízore sa skoro vždy spája s pojedaním tejto slanej „pochúťky“. „Kým som pracoval na horšie platenom mieste, nakupoval som menej, ale určite zdravšie“ – zveril sa mi pacient. „Neskôr som zohnal výborne platené miesto a v mojom nákupnom košíku zakotvilo plno „gebuzín“, potraviny, ktoré som predtým takmer nejedol.“ 100g zemiakových lupienkov predstavuje asi 500 kalórii, čo je štvrtina denne odporúčanej hodnoty prijatej energie. Zvyšujú hladinu cholesterolu a spomaľujú metabolizmus. Ideálna spotreba soli je 3 – 5 g denne, avšak skutočná spotreba u nás je 12 – 15g. Zemiakové lupienky obsahujú v priemere 1g soli. Soľ viaže vodu, zaťažuje obličky a zvyšuje krvný tlak, čo je rizikový faktor napr. srdcovocievnych ochorení. Všetky preventívne odporúčania soľ obmedzujú. Soľ dokáže potravinám vylepšiť chuť, pri prírodných potravinách môže pomôcť neutralizovať ich horkosť. Týka sa to napríklad zeleniny. Posolená uhorka väčšine ľudí chutí viac, ako bez soli. Výrobcovia potravín túto vlastnosť soli využívali v posledných rokoch stále viac, dnes je jej spotreba dvadsať ráz vyššia ako pred sto rokmi. Znížiť množstvo soli zo dňa na deň sa nedá. Chuťové poháriky sú už tak navyknuté na vysokú hladinu sodíka, že jej radikálne zníženie „závislému“ znechutí každé jedlo. Zbaviť sa tohto zlozvyku je možné len postupne. Kým sa telo prispôsobí nižším dávkam soli, potrebuje zhruba dva až tri mesiace. Akrylamid je látka, ktorá vzniká pri tepelnej úprave za vysokej teploty v potravinách bohatých na škroby, čo zemiaky rozhodne sú. Od roku 1994 bola zaradená medzi karcinogény. „Celosvetové zvýšenie úmrtnosti na rakovinu musí nejako súvisieť s našim spôsobom života“ – zamýšľa sa nemecký lekár Dr. Frederic Hofmann (1865 – 1946). „Prírodná potrava sa všade podceňuje. Čím ďalej, tým viac si vážime umelé potraviny. Čo v skutočnosti jeme, sú potraviny, ktoré mesiace stáli v skladoch a boli podrobené rôznym zmenám.“ Tento lekár neustále pripomínal svojim pacientom individuálnu zodpovednosť za fyzickú pohodu a aktívny prístup ku svojmu zdraviu. Švédski vedci v roku 2002 zistili, že významným zdrojom akrylamidu sú pečené alebo vyprážané jedlá a tovary zo zemiakov, sušienky či káva. Zemiaky teda konzumuje radšej v inej podobe ako vo forme zemiakových lupienok či vyprážaných hranolkov. Uvarené v šupke a ochutené rozomletou rascou sú výborným pokrmom v rámci realimentačnej diéty.

Foto Pixabay

Text MUDr. Michal Slivka

Vaše komentáre