Primárka psychiatrie v Levoči: ,,Pandémia a zmeny, ktoré s ňou súvisia, postihli takmer každého človeka
Pandémia koronavírusu a jej mimoriadne závažný priebeh v II. vlne pandémie je, zdá sa, na Slovensku na ústupe. Boj o zdravie sa postupne presúva na iné diagnózy, ktoré však v pandémiou priamo či nepriamo súvisia. Je to predovšetkým postcovidový syndróm, ale sú to aj diagnózy súvisiace s oblasťou našej duše. Ide o rôzne psychické ochorenia, depresie, úzkostné stavy, adaptačné poruchy. Ako pandémia zamávala s našim psychickým zdravím nám v rozhovore detailne priblížila primárka Oddelenia psychiatrie Nemocnice AGEL Levoča MUDr. Erika Gernáthová.
Ako sa v rámci roka pandémie zmenili ľudia a ich psychické nastavenie v súvislosti s výraznou zmenou spôsobu života?
Aktuálne liečime pacientov s depresiami, úzkostnými poruchami spojené často s nespavosťou. Našim každodenným chlebíčkom sú aj pacienti so závislosťou od alkoholu a s tým spojenými poruchami správania. Čoraz častejšie sa stretávame so závažnými psychotickými poruchami u mladých mužov závislých od psychoaktívnych látok – ilegálnych drog, najčastejšie je to marihuana a pervitín. U seniorov sa stav v súvislosti s izoláciou a nastolenými opatreniami častokrát zhoršuje, a to nielen v zmysle depresie, úzkosti a nespavosti, ale zmenou stereotypov s obmedzením kontaktov s príbuznými a okolitým svetom dochádza niekedy k zhoršeniu sústredenia, pamäti a celkovo kognitívnych funkcií. Objavujú sa stavy zmätenosti či agresivita voči partnerovi. Senior zvyčajne trpí aj inými chronickými závažnými telesnými ochoreniami, ktoré riešime počas hospitalizácie na psychiatrickom oddelení, pretože oddelenia vnútorného lekárstva sú preťažené, oddelenia pre dlhodobo chorých sa museli reprofilizovať. Pre staršieho človeka s chronickými ochoreniami je z epidemiologického hľadiska pobyt v lôžkovom zariadení rizikový napriek snahe o minimalizáciu rizika pravidelným testovaním personálu i pacientov. Hospitalizovaní pacienti ťažko znášajú zákaz návštev na oddelení. Pobyt seniora v nemocnici by sa ideálne mal skrátiť na nevyhnutný čas. V ambulantnej starostlivosti sa naďalej snažíme ľahšie a stredne ťažké stavy zvládať frekventnejšími osobnými kontrolami a telefonickými konzultáciami s cieľom vyhnúť sa hospitalizácii, pretože pre redukciu ošetrujúceho personálu a lôžok psychoterapeutické oddelenie funguje iba v obmedzenom režime.
Sú častejšími pacientmi muži alebo ženy a v akom veku?
Nepozorujeme výraznejšiu zmenu oproti minulosti, muži skôr mladší a ženy skôr v strednom a vyššom veku.
Je možné v súvislosti s týmto neštandardným posledným rokom predpokladať, ako bude pokračovať vývoj v oblasti psychických porúch do budúcna? Očakávate nárast ochorení?
Podľa doterajšieho priebehu pandémie je jasné, že tento vírus tu s nami zostane ešte veľmi dlho a keďže nie je v našich silách túto situáciu v krátkej dobe vyriešiť, neostáva nám nič iné, len sa jej prispôsobiť. Osobný kontakt ľuďom už dlhú dobu chýba, čo zanechalo stopy na ich psychickom stave a pohode. Stali sme sa zraniteľnejšími, a to je dôvod prečo si myslím, že psychických ochorení do budúcna pribudne. Po uvoľnení stresu a strachu z ochorenia COVID sa objavia, a to najmä u zdravotníkov v prvej línii, depresie, úzkostné a stresom podmienené poruchy napr. posttraumatická stresová porucha či syndróm z vyhorenia. U pacientov po prekonaní COVIDu očakávame rozvoj psychických a neurologických ťažkosti v zmysle postcovidového syndrómu s narušením pozornosti, pamäti, náladovosti, nespavosti a tým zníženej výkonnosti doma či v práci. Je otázne, čo táto pandémia a izolácia detí a mládeže prinesie do budúcna, ale prognózy asi nebudú ružové. Zatiaľ to nedokážeme odhadnúť. Existujú krátkodobé ale aj dlhodobé efekty pandémie na psychický stav obyvateľov a je potrebné sa na tieto dôsledky čim skôr pripraviť. Bolo zistené, že koronavírus a duševné zdravie sú úzko previazané. Ľudia, ktorí prekonali COVID-19 majú vyššie riziko rozvoja psychického ochorenia, ale aj naopak ľudia, ktorí trpia psychickým ochorením, môžu byť vo vyššom riziku infekcie COVID-19 (vyšší vek alebo obezita vplyvom liekov či zlej životosprávy).
Je súčasná mladá generácia 20+ viac náchylnejšia na psychické diagnózy a ak áno, tak prečo?
Pandémia poznačila život a prežívanie asi každého človeka bez ohľadu na vek. Izolácia a obmedzenie vzájomných kontaktov zrejme vyhovovali len niektorým jedincom s introvertnou štruktúrou osobnosti. U ostatných to bol väčší či menší problém. Čím mladší človekm, tým horšia adaptácia. Kolektív a vzťahy s rovesníkmi sú pre deti a ich normálny psychologický vývin veľmi dôležité. Vo svete, ale aj na Slovensku sa uskutočnili štúdie ohľadom výskytu duševných porúch u mladých ľudí a študentov počas pandémie, pričom sa preukázala vyššia miera depresie, úzkosti, nespavosti, ale aj zvýšený sklon ku konzumácii alkoholu u študentov. S tým súviseli aj ťažkosti so zvládaním študijných povinností. Čo je alarmujúce, zvýšil sa počet samovrážd a psychiatrických hospitalizácií u detí a tínedžerov. Určitým stresom pre žiakov, študentov ale aj pedagógov sa stala aj dištančná forma vzdelávania, na ktorú sme neboli pripravení. Vyskytli sa napríklad problémy vo viacdetných rodinách s jedným počítačom. Zároveň však táto kríza posunula využitie komunikačných technológie dopredu. Často v rodinách vládne krik a vypätá situácia medzi rodičmi či partnermi, ktorej sú svedkom aj deti. Niektoré deti trávia neúmerne veľa času na sociálnych sieťach, mnoho detí a tínedžerov sa počas pandémie sociálne uzatvorilo a niektorí odmietajú vychádzať z domu. Zhoršilo sa aj ich telesné zdravie, z nedostatku prirodzenej fyzickej aktivity pozorujú pediatri nárast nadváhy a obezity u detí. Deti sa zdajú zraniteľnejšie voči vedľajším účinkom pandémie a to do budúcna zvyšuje pravdepodobnosť výskytu krízy ich duševného zdravia. Staršia generácia, vzhľadom na životné skúsenosti, pravdepodobne disponuje vyššou mierou adaptačných mechanizmov a preventívnych stratégií, ktoré dokáže efektívnejšie využívať pre zvládanie tejto mimoriadnej situácie.
Aký je podľa vás spoľahlivý spôsob, ako si udržať psychické zdravie napríklad v neštandardnom životnom režime alebo krízových podmienkach?
Spoľahlivý spôsob neexistuje. Dôležité je robiť všetko preto, aby sa udržala psychická pohoda a zvýšila sa naša reziliencia, čiže schopnosť odolávať stresu a záťaži. Je dôležité dodržiavať základné princípy zdravého životného štýlu a pravidlá zdravej životosprávy. Nestačí však starať sa len o svoje telesné zdravie, ale aj o to duševné, samozrejme s prihliadnutím na obmedzenia, ktoré táto doba prináša. Platí stále známe zdravo sa stravovať, konzumovať ryby, zeleninu, vitamíny, dostatok spánku a pravidelný pohyb doma, ale najmä v prírode. Prechádzky v prírode majú efekt na fyzické zdravie, ale tiež znižujú mieru stresu a pôsobia relaxačne. Dôležité je dodržiavať pravidelný denný režim, to znamená, že aj v prípade karantény sa snažiť dodržiavať čas kedy vstávam či idem spať, kedy raňajkujem a pod. Ak sa dá, viac času tráviť na slniečku, buď v prírode alebo aspoň na balkóne. Vyhýbať sa alkoholu, drogám, cigaretám, nadmernému množstvu kofeínu, ktorý môže zhoršovať prejavy stresu. Nepotláčať emócie, snažiť sa relaxovať, venovať sa svojim záľubám, počúvať hudbu, čítať a pod. Ak sa napriek tomu nedarí emócie zvládnuť, podeliť sa o ne s partnerom alebo priateľmi aj keď len dištančne. Vyhýbať sa nadmernému zahlcovaniu negatívnymi informáciami v médiách a na sociálnych sieťach. Snažiť sa získať informácie len z overených zdrojov. Obmedziť čas strávený na internete, oslobodiť sa od neustálych upozornení na nové správy tzv. „feedov“, ktoré nám nedovolia vypnúť a oddýchnuť si. To sa týka aj detí. Kontrolovať čo a ako dlho sledujú na sociálnych sieťach alebo v televízii. Snažiť sa viac s nimi komunikovať, zaujímať sa o to, ako sa cítia. Určite ocenia, ak si zahráme spoločenské hry či pozrieme staré fotografie a zaspomíname si. Doma sa počas karantény môžeme venovať užitočným a zmysluplným veciam, napr. upratať si skriňu, vytriediť oblečenie, dokončiť dávno začaté ručné práce a pod. Je dôležité v období neistoty dávať si len krátkodobé ciele, napr. na deň dopredu, nepozerať sa príliš dopredu. Snažiť sa zameriavať sa na veci a situácie, ktoré zvládame dobre a máme ich pod kontrolou. Naučme sa sprítomňovať svoje prežívanie, t.j. uvedomovať si, kde práve som, čo robím, ako sa cítim a pod. Na zvládanie úzkosti sa dajú využívať rôzne dychové a relaxačné cvičenia, ktoré sú dostupné aj na internete.
Ako hodnotíte ,,modernú“ snahu ľudí riešiť pri akýchkoľvek náznakoch psychického diskomfortu tento snahou dať si predpísať ,,populárne lieky“ ?
Áno, tento nebezpečný trend je na rozmachu. Miera úzkosti u obyvateľstva v dôsledku situačných faktorov rastie. S pribúdajúcimi starosťami a existenčnými problémami úzko súvisia aj poruchy spánku. Ak nepomôžu vyššie uvedené svojpomocné stratégie zvládania úzkosti, je potrebné zvážiť návštevu odborníka, ktorý po vyšetrení podľa stavu zváži predpis liekov. Predpisovanie vysoko návykových liekov proti úzkosti a nespavosti nekontrolovateľne stúpa. Aktuálne je to do určitej miery spôsobené aj obmedzenou možnosťou osobného kontaktu s psychológóm či psychiatrom, dĺžkou čakacej doby na prvé vyšetrenie vyplývajúcej z preťaženosti špecialistov. Problém sa preto „narýchlo“ vyrieši predpísaním lieku proti úzkosti či nespavosti, avšak treba si uvedomiť, že u niektorých jedincov sa môže veľmi rýchlo a nepozorovane rozvinúť závislosť od liekov. Do budúcna by to mohol byť veľký problém, ktorý sa zdĺhavo rieši.
Informácie poskytla Mgr. Martina Pavliková
Hovorkyňa skupiny AGEL SK
