Pomôžete oligarchovia nám, rukojemníkom?

Veľká zaťažkávajúca skúška prišla pre nás, pre ľudí. Snažme sa zachovať si v tejto mimoriadne vážnej situácii základné rituály nášho každodenného života a nepovoliť. Robiť  akýsi „ civilizačný peľ“ návykov. Cvičiť, pracovať home office, ak sa dá, zabaviť sa s deťmi a niekedy aj sám so sebou. Najťažšia úloha je na partneroch, aby neklesali na duchu. Pre mnohých je to aj skúška vzťahov. Čo mne najviac chýba, sú zdravotné prechádzky. Všetko mám rozložené, mnoho vecí nedokončených, pretože v hlave je to nastavené tak, že čo neurobím dnes, urobím možno zajtra… nehoria mi termíny, pritom viem, že práve tento pohľad na svet nie je najsprávnejší…

Čo však viem určite, že môj svet už nebude taký, aký bol… Začiatok domácej karantény sa dá zvládnuť pomerne hravo. No dnes už pokračujeme v ďalšom týždni a predpokladáme, že to bude do leta???

Vyhliadky nie sú vôbec dobré… patrím medzi tých, ktorí chcú veriť, že boj s vírusom vyhráme. Za akú cenu neviem, no vyhráme… Možno musíme cez katarziu opäť nájsť samých seba, vyjsť z pomyselného záveja. Ľahostajnosť nám v týchto chvíľach nesmie zaviazať oči tak, aby sme nevideli ľudí, ktorí sa zmietajú v ešte väčšej beznádeji ,aby sme poukázali na to, čo nás znepokojuje…

Čo sa to okolo nás porobilo? Zo dňa na deň nás nezaujíma čo na seba, ktorú krajinu sme ešte nevideli, je úplne jedno, akú značku auta má môj sused. Hodnoty sa výrazne zmenili. Pohodlný život sme náhle museli dobrovoľne i nedobrovoľne vymeniť za zavreté dvere bytu. Rodiny sa prestali stretávať, priateľov si vyťukáme cez mobil, čo je však najťažšie, je pochopiť, že zdravie, to sa kúpiť nedá. Peniaze, moc, sláva či smotánka, sú v tejto chvíli na vedľajšej koľaji. Ozaj, ako musia trpieť mnohé „celebritky…?“ Kde sa vystavia, aby sme si ich všimli?

Jedno je však spoločné. Zasiahlo nás to všetkých a už nič nebude také ako predtým. Svet a my s ním sme na kolenách, mnoho rozmýšľame nad tým, čo sa to deje, a prečo? Asi sme si to zaslúžili. Aké budú následky? Pacifikované budú mnohé oblasti nášho života. A samotní ľudia tiež.

Dnes je dôležité vedieť ušiť rúško na tvár, upiecť chlebík, mnohí sú stratení… Predbehla nás pýcha, že sme sa cítili v prírode nadčlovekom a príroda, tá sa musí nám podriadiť! Sme zrazu zúfalí, ešte nie všetci na jednej Noemovej lodi a bojíme sa o vlastné životy i o životy našich blízkych.

Hodnotu vecí sme zrazu nahradili hodnotou ľudí. Zisťujeme, že najväčšiu majú práve tí, ktorých sme možno zanedbávali, často si nevážili. Sú to naši najstarší občania, staré mamy, dedkovia, na ktorých mnohí nemali čas, ktovie, kedy sa objímu…? A či budú mať ešte šancu na objatie…

Sú to aj lekári, sestričky, záchranári, laboranti, šoféri sanitiek, hasiči, armáda… a vôbec všetci, ktorí v súčasnosti pracujú denne mimo domova pre nás, naše zdravie, pokoj…

Čo by som dala za objatie s mojimi blízkymi? Zatiaľ je to v nedohľadne…

Aj vzťahy s prírodou sú v mnohých prípadoch hlboko narušené. Nepočúvali sme ju dostatočne. Pochopila som, že si potrebuje oddýchnuť. Vidíme zábery, ako sa čistí vzduch a voda, na uliciach sa možno stretnúť so zvieratami, ktorým sme ukrojili s ich bydla a táto STOPKA je aj za nich. Ľudia, spamätajme sa!

Lenže, dobre vieme, že my tvoríme množinu ľudí, ktorá keď sa spojí, mohla by niečo dosiahnuť voči oligarchom, ktorí –a práve oni ,devastujú náš životný priestor, nehľadiac na nás, s vidinou  finančného zisku. Tam treba zvlášť pokoru! A ako? Teraz sa môžu aj naši oligarchovia predviesť v akomsi „samaritánstve a dobročinnosti“ a ukázať nám, či majú aj inú tvár. Vyzývam ich k tomu, aby pomohli štátu presne podľa slov Kennedyho, ktoré modifikujem: „Čo môže pre teba urobiť štát? Urob ty preňho. Pomôžete, oligarchovia nám , rukojemníkom?“

PhDr. Eva Sisková  consilium.life – nezávislý portál pre lekárov, zdravotné sestry a zdravotníckych pracovníkov

Vaše komentáre