Podľa správy Allianz Slováci minulý rok schudobneli, v rebríčku bohatstva sme klesli na 41. priečku

Globálne finančné aktíva súkromných domácností zaznamenali v roku 2023 prekvapivý nárast o 7,6 %, čím sa efektívne zotavili z predchádzajúcich strát. Naproti tomu má Slovensko za sebou štyri stratené roky s finančným majetkom stále pod úrovňou spred pandémie. Aj to sú závery 15. ročníka Allianz štúdie bohatstva 2024, ktorá porovnáva finančný majetok a dlhy domácností v takmer 60 krajinách sveta.

Prekvapivá úľava
Rok 2023 bol síce poznačený sprísnením menovej politiky, ekonomiky krajín sa však ukázali ako odolné a trhy dokonca prekvitali. V tomto kontexte zaznamenali globálne finančné aktíva súkromných domácností silný rast: s nárastom o 7,6 % boli straty z predchádzajúceho roka viac než kompenzované. Celkovo dosiahli celkové finančné aktíva na konci roka 2023 hodnotu 239 biliónov eur. Rast v troch hlavných triedach aktív bol dosť nerovnomerný. Cenné papiere (11 %) a poistenie a dôchodky (6,2 %) profitovali z boomu na akciových trhoch a z vyšších sadzieb a rástli výrazne rýchlejšie ako priemer za posledných desať rokov. Naopak, rast bankových vkladov klesol na 4,6 % po pandemických rokoch boomu, čo je jeden z najnižších nárastov za posledných 20 rokov.

Žiadne miesto pre bankové vklady
V roku 2023 pokračovala normalizácia čerstvých úspor po pandemických rokoch nútených úspor, ktoré klesli až o 19,3 %, najmä z dôvodu bankových vkladov. Banky na celom svete dostali len 19 miliárd eur, čo je pokles o 97,7 %. Ostatné dve triedy aktív, na druhej strane, zostali medzi sporiteľmi populárne, keď sa vklady do cenných papierov dokonca opäť zvýšili o 10 %.

Očakávaná zdržanlivosť
Zatiaľ čo finančné aktíva odolali obratu v úrokových sadzbách, malo to v roku 2023 jasný dopad na stranu záväzkov domácností, keď sa rast súkromného dlhu oslabil celosvetovo na 4,1 %. Je to  najnižší rast za posledných deväť rokov. Celkovo dosiahli globálne záväzky súkromných domácností na konci roka 2023 hodnotu 57 biliónov eur. Pokles rastu dlhu bol minulý rok pozorovaný takmer vo všetkých regiónoch, no najvýraznejší bol v západnej Európe a Severnej Amerike. Relatívne silný rast aktív a relatívne slabý rast záväzkov viedli k významnému nárastu čistých finančných aktív (finančné aktíva mínus záväzky) o 8,8 %. Celkovo dosiahli globálne čisté finančné aktíva na konci roka 2023 hodnotu 182 biliónov eur, čo predstavuje nárast o takmer 15 biliónov eur v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

Prepad na trhu nehnuteľností
V dôsledku rastúcich úrokových sadzieb utrpeli minulý rok aj nehnuteľnosti, keď zaznamenali rast len o 1,8 %, čo je najnižší rast za posledných 10 rokov, pričom v západnej Európe poklesli o 2,2 %. Vzhľadom na rastúci dopad klimatických zmien na aktíva nehnuteľností je ich budúcnosť ešte väčšou výzvou. Hoci prírodné katastrofy dominujú, náklady na prechod na klimaticky priateľské budovy budú mať v dlhodobom horizonte väčší dopad. Projekcie indexu cien nehnuteľností (HPI) pod rôznymi klimatickými scenármi do roku 2050 ukazujú pre mnohé trhy poklesy o 20 % a viac. Pre všetky zmieňované trhy by hodnota nehnuteľností mohla byť nižšia o 30 biliónov eur. „V budúcnosti budú ceny nehnuteľností definované rovnako lokalitou ako aj energetickou účinnosťou. Zatiaľ čo vyššie fyzické riziká sú nevyhnutné, prechodné riziká nie, tie sú výsledkom politických rozhodnutí. Austrália ukazuje cestu. Ambiciózne klimatické politiky by mohli viesť k prudkému poklesu spotreby energie, minimalizujúc dopad na ceny nehnuteľností. Potenciálne veľké straty na iných trhoch sú jasným volaním po efektívnej a účinnej klimatickej politike. Ešte nie je neskoro,“ povedal spoluautor správy Allianz Hazem Krichene.

Slovensko: Štyri stratené roky
Slovenské domácnosti si minulý rok polepšili, keď ich finančné aktíva vzrástli o 4 %, čím sa zvrátil pokles z predchádzajúceho roka (-3 %). Hlavným hnacím motorom boli cenné papiere, ktoré vzrástli o vyše 10 %, poistenie a dôchodky tiež zaznamenali robustný rast 6,8 %. Táto trieda aktív má v tomto regióne značnú váhu v portfóliu slovenských domácností, keď na konci roka 2023 dosiahla 20 %. Najväčšia trieda aktív – bankové vklady (podiel 48 %), klesli už druhý rok po sebe, tentoraz o 1,8 %. Dôvod možno nájsť v správaní slovenských sporiteľov. Hoci, proti globálnemu trendu, čerstvé úspory vzrástli z 0,5 miliardy eur na 4,4 miliardy eur, sporitelia stále vyberali peniaze z bankových vkladov. Zatiaľ čo alokácie do cenných papierov zostali nezmenené na úrovni 1,5 miliardy eur – aj s ohľadom na rozdelenie medzi dlhopisy, akcie a podielové fondy – čerstvé úspory do poistenia a dôchodkov sa zdvojnásobili na 2,3 miliardy eur.

Obraz je však, mierne povedané, menej ružový v reálnych hodnotách. Po úprave o infláciu, finančné aktíva slovenských domácností minulý rok klesli o 6,2 %. V porovnaní s úrovňou pred pandémiou (2019) bola kúpna sila finančných aktív na konci roka 2023 o 9,2 % nižšia. Slovenskí sporitelia utrpeli štyri stratené roky. Aktíva nehnuteľností zostali na rovnakej úrovni (+0,1 %). Rast záväzkov sa spomalil na 6,6 %. V dôsledku toho pomer dlhu klesol na 47 %. Čisté finančné aktíva nakoniec vzrástli o chabých 1,2 %. S čistými finančnými aktívami na obyvateľa vo výške 9 160 eur tak Slovensko kleslo v rebríčku 60 najbohatších krajín sveta na 41. miesto.

Čistý finančný majetok a dlhy na osobu v roku 2023

Foto Depositphotos.com

Vaše komentáre