Pekná vďaka skalpelu – skúsenosť jednej Slovenky
Pri nose ide o milimetre
Jeho korekcia sa označuje ako najtechnickejšia disciplína. Pri zákroku sa treba pohrať s kostičkami a chrupavkami, čo pre operatéra môže znamenať tanec na tenkom ľade. Často sa hrá o milimetre. Treba povedať, že niektoré fázy zákroku sa robia odhadom, intuitívne a na základe skúseností. Tu je výpoveď pani Miriam K., ktorá celý život túžila po krajšom nose.
Väčší nos ma trápil už od detstva. V študentských rokoch, keď som bola mladá, sa tento nedostatok dal vyvážiť napríklad dobrou postavou (vrcholovo som, športovala), účesom, mejkapom… avšak s pribúdajúcimi rokmi som vďaka dominantnému nosu pôsobila prísnym dojmom, čo ma veľmi netešilo. Každé ráno som si pri pohľade do zrkadla želala menší nos. Prvý impulz k uskutočneniu môjho sna prišiel celkom nenápadne – dala som si na plastickej chirurgii odstrániť znamienko na problematickom mieste – spod pazuchy. Pri tejto príležitosti som sa teda informovala aj na korekciu nosa. Aj keď som pochopila, že táto operácia je náročná, bola som viac – menej rozhodnutá. V mojom prípade sa totiž jednalo aj o zlomenie kosti, pretože bolo nevyhnutné zmeniť aj uhol postavenia nosa. Samozrejme, že ráno pred zákrokom som bola veľmi nervózna.
Operácia sa robila pri úplnom znecitlivení. Matne si spomínam len na niektoré okamihy zákroku, ale bolesť som necítila. Prebrala som sa až na izbe. Oproti postele bolo zrkadlo a tak som doň pozrela: hlavu som mala obviazanú, na nose sadrovú dlahu, pod očami krvné podliatiny. Nuž to bola krátkodobá daň za nový nos. Avšak už v ten deň som sa tešila.
Pooperačné hojenie trvalo tri týždne – po dvoch týždňoch mi dali dole dlahu, ktorú nahradili menším fixačným preväzom. Nos v priebehu hojenia bolel. Rany v nose bolo treba neustále čistiť a natierať. Ani vyberanie stehov nebolo najpríjemnejšie.
Konečne po troch týždňoch som zbadala svoj nový nos a celková zmena tváre bola dosť výrazná. Avšak určite príjemná, pretože moja tvár pôsobila celkovo jemnejším dojmom. Pri pohľade z profilu ani nehovoriac. Pri dôkladnom študovaní nosa som však zbadala na ňom niekoľko asymetrií, ktoré som si dala opraviť o mesiac v rámci základnej korektúry pri miestnom znecitlivení. Nebolo to nič príjemné, pretože rany boli čerstvé, ale zákrok bol nevyhnutný. Po konečnej úprave som sa ešte dva mesiace musela o nos intenzívne starať – natierať vonkajšie jazvičky špeciálnym krémom, aby sa všetko dobre zahojilo. Môj nový nos na svoje definitívne „sadol“ asi o dva mesiace. A počas tohto času som si aj ja postupne zvykala na svoju novú tvár.
Či nebanujem? V žiadnom prípade. Korekcia nosa je z finančného hľadiska únosnou investíciou. V mojom prípade sa s novým nosom cítim sebaistejšia a pri pohľade do zrkadla som spokojná. Napadlo ma, že zmenšiť nos som si mohla dať už dávno – lenže moji rodičia boli proti a operácie tohto druhu neboli až také rozšírené. Bolo to skrátka tabu.
Myslím si, že ak má niekto problémy s veľkým nosom, alebo inou disharmóniou tváre, nemusí sa báť zveriť sa do rúk plastického chirurga. Avšak pred zákrokom odporúčam podrobne prekonzultovať všetky podrobnosti a hlavne možný výsledok operácie. Lebo predsa – je to zásah do tela a nie vždy sa vydarí. V mojom prípade ma to stálo jednu korektúru. Na prežitú bolesť som časom zabudla. Vlastne som o nose ani nikomu nehovorila. Zaujímavé boli reakcie: určitú zmenu na mne videli všetci známi, ale nik nevedel presne povedať, čo sa zmenilo. A to bolo dobre!
Libuša Sabová
Foto Pixabay.com
