Osamelosť je veľmi ťažká diagnóza

Osamelosť je subjektívny pocit, ktorý ale vie byť veľmi nebezpečný. Podľa britského psychológa menom Guy Winch je práve osamelosť jednou z najnebezpečnejších civilizačných chorôb súčasnosti. Toto  psychologické rozpoloženie totiž absolútne ovplyvňuje naše vnímanie okolia a aj naše vlastné správanie, ktoré rýchlo posúva do sebaobranného módu. Pocit osamelosti je podľa prieskumov dokonca  nebezpečnejší než cukrovka, fajčenie a obezita, pretože v dlhodobom časovom horizonte spôsobuje oslabenie imunitného systému a množstvo ďalších fyzických reakcií.

Osamelosť je osobným a subjektívnym zážitkom, ktorý sa nedá definovať počtom vzťahov, v ktorých sa práve nachádzame, ale ich kvalitou. Nie všetci osamelí ľudia žijú v izolácii. Človek môže mať okolo seba veľa priateľov, žiť s partnerom alebo v manželstve, a aj tak sa môže cítiť hlboko osamelý a sociálne izolovaný.

Osamelosť nás vháňa do pasce, pretože spúšťa sebaobranný mechanizmus, z ktorého je veľmi ťažké sa vymaniť. Čím dlhšie tento pocit trvá, tým je ťažšie vyslobodiť sa zo vzorcov myslenia, ktoré podporujú izoláciu.

Osamelosť ovplyvňuje to, ako vnímame svoje existujúce vzťahy. V takomto rozpoložení sa na ne dívame oveľa viac negatívne a pesimisticky. Predpokladáme, že nás nikto aj tak nemá rád, nezáleží im na nás a nemajú záujem o našu spoločnosť. Ak sa niekomu aj ozveme, automaticky predpokladáme odmietnutie. Výsledkom je to, že sa ešte viac uzavrieme do seba, neiniciujeme žiaden spoločenský kontakt s tým, že veď na čo, keď by nás aj tak druhá strana odmietla.

Naša vlastná negativita potom sama dostáva okolie do pochybností, kedy ich vo výsledku naše vlastné správanie ešte viac od nás odoženie. My to ale nevnímame. Sme slepí k tomu, že sme vlastne sami vytvorili túto priepasť a jej existenciu vnímame naopak ako potvrdenie nášho primárneho pocitu. Pocitu, že nikomu na nás vlastne už nezáleží. Takáto negativita má ďalej na svedomí to, že sa skutočne postupne stávame neatraktívnymi spoločníkmi.

Osamelosť je nákazlivá! Štúdie potvrdili, že osamelí ľudia vyvolávajú pocit osamelosti aj vo svojom okolí, čo má takisto za následok iba to, že sa okolie od nich ešte viac vzdiali. Čím viac sme sociálne a emocionálne izolovaní, tým viac strácame svoje sociálne schopnosti. “Sval”, ktorý má na starosti komunikáciu a starostlivosť o medziľudské vzťahy nám jednoducho atrofuje.

Ako sa z osamelosti vymaniť?

Treba prevziať iniciatívu! Ak ste sociálne izolovaní, skúste dobrovoľníctvo, alebo komunitný servis, či iné aktivity, kde je vítaná každá pomoc. Urobte si zoznam ľudí zo svojho okolia, ktorým ste sa dlho neozvali, s ktorými ste dlho nehovorili a napravte to.

1. Ozvite sa svojim kontaktom. Jeden telefonát denne stačí. Budete prekvapení, koľkí z nich sa s vami radi porozprávajú alebo aj stretnú. Obzvlášť, ak sa sami ozvete po dlhšom čase.
2. Oslovte svoje kontakty s optimizmom! Strach z odmietnutia je absolútne normálny, ale musíte sa dostať do toho správneho rozpoloženia, keď budete kontaktovať ľudí zo svojho zoznamu, aby vaše vyžarovanie bolo pozitívne a otvorené. Na to sú veľmi dobré emotikony v sms správach.
3. Choďte von! Ale pozor, keď už príjmete pozvanie na večierok, nestojte dve hodiny zamračene v kúte. S takým človekom sa nikto nechce rozprávať. Choďte tam trebárs iba na tridsať minút, ale tridsať minút buďte pozitívni. Tridsať pozitívnych minút je oveľa viac ako dve zamračené hodiny v kúte.

Spracovala MIS

Foto Depositphotos.com

Vaše komentáre