Idú sviatky, treba vypnúť, čert teraz ber politiku. Ja som si včera pozrel cez Google, či už niekto náhodou nenapísal niekedy ódu na kúpeľňu. Nie, nenapísal. Budem prvý, čosi ako prvolezec.
Už som tu napísal malé eseje o vyprážanom rezni, dámskych klobúkoch a kadečom inom dôležitom, teraz teda niečo aj o kúpeľniach. Lebo si myslím, že mužský a ženský pohľad na kúpelňu je dosť zásadne odlišný. Keď som na Mikuláša v roku 1977 dostal na bytovom družstve kľúč od novučičkého dvojizbového bytu v Petržalke, mal som len 24 rokov, bol som čerstvo ženatý s manželkou 21 ročnou, lebo vtedy sa ľudia brali mladí, nie ako dnes, že už pomaly šedivejú, bol som ten najšťastnejší človek na svete. Utekali sme tam, len sa nám tak za pätami prášilo. Na deviatom poschodí, byt č. 91, pekný lebo izby samostatné nepriechodné, slušná paneláková kuchynka s lodžiou a pomerne veľká predsieň. Z nej dvoje uzučkých dverí s mahagónovou dýhou – jedny na samostatné wecko a druhé do kúpeľne. Priatelia, to WC ešte celkom fajn, ale keď sme otvorili dvere do kúpeľne….. to bola tá najmenšia kúpeľnička na svete, akú si len človek dokáže predstaviť. Menšiu by ste našli už iba v obytnom prívese alebo karavánovom aute. Nevadí, hlavná vec, že to malo murované jadro a nie ten nešťastný sivý umakart, ktorý dlho nevydržal lebo začal ľuďom hniť.
Kúpeľňa vari ani nie dva a pol metra štvorcového. Oproti dverám naprieč od steny po stenu neveľká vaňa, tesne vedľa nej vpravo umývadlo s malou skrinkou na hygienické veci a zrkadlové dvierka, za chrbtom miesto akurát tak na automatickú práčku, jednoduché modré obkladačky, na podlahe guma a to je všetko. Tam sa dokázal postaviť len jeden človek. Ale veď to stačí, nie? Voľakedy neboli veľké nároky na kúpeľňu, lebo ľudia boli vtedy za socializmu normálni a nerobili si z kúpeľne fetiš ako dnes. Ja som bol spokojný, moja manželka bola maličká, tak čo tam špekulovať a lamentovať nad malou kúpeľnou.
Pozrite sa ale na dnešné kúpeľne. Taká kúpeľňa, či už nová alebo prerábaná, stojí ťažké tisíce eur. Nie ako kedysi pár stovák federálnych korún československých. Ľudia sa dnes zbláznili do kúpeľní. Idete do obchodného domu a tam je celé poschodie vyhradené len pre kúpeľňové štúdio. Všetko je tam luxusné, vrátane vodovodných batérií, ktoré ani neviete ako ich obsluhovať. Vane a sprchové kúty do zbláznenia. Dnešné náročné manželky, ktorým už k šťastiu nestačí iba úprimná láska verného manžela ako v minulosti, majú obrovské nároky na interiér a vzhľad kúpeľne….. a tých obkladačiek vo všetkých farbách čo tam je, no hrôza. Ja ako muž sa nebláznim za najmodernejšou kúpeľňou. Však ak je tam všetko funkčné, studená a teplá voda tečie v umývadle, sprche alebo vo vani, obkladačky neodpadávajú zo steny, nikde žiadna pleseň v rohoch, tak mi to bohato stačí. Načo vyčačkávať kúpeľňu za drahý peniaz, keď sa tam potrebujem len okúpať, osprchovať a oholiť sa pred zrkadlom. Netrávim tam predsa hodiny, len zopár nevyhnutných minút. Manželky nie, tie sa vyžívajú v nádhere svojej kúpeľne aj s krásnym bielym nábytkom a na tie skrinky až po plafón si na vrch dajú aj také tie dlhočizné zelené buriny, neviem či živé alebo umelé, lebo kúpeľňu treba aj skrášliť. Nič pre mňa. Zato fajnové ženy si tam vo vani polebedia pri voňavej sviečke aj hodinu. Mňa by tam čerti brali.
V Novom bývaní na JOJ to vidíte jasne. Voštinár dovedie záujemkyne do potenciálneho nového bytu, vojdú do peknej kúpeľne a každá druhá žena povie, že tie obkladačky by sa museli vymeniť, lebo ona tam chce iné, takej zemitej farby, nie tie zelené alebo modré, čo tam majitelia dali pred desiatimi rokmi pri kompletnej prerábke. No ja by som sa na to vykašľal, lebo ja som rozumný muž Načo vysekávať a vybúravať niečo, čo je stále pekné a funkčné, veď v tej kúpeľni predsa pre pána Jána nebývam tak dlho ako v kuchyni, obývačke alebo spálni. Svet sa jednoducho načisto zbláznil do kúpeľní. Ja nie.
V tej našej malej panelákovej kúpeľničke sme sa ako šťastní mladomanželia pekne spolu vo vani vo vode s bohatou penou neraz okúpali. No veď boli sme mladí, štíhli, veľa vody sme z tej vane nevytlačili a bolo nám tam spolu ako v raji, doslova. Mať takú peknú mladú dvojnohú „rybičku“ vo vani v mini kúpeľničke bolo super. Nehovorte, že nie. Mne sa to teda páčilo. Skúste si dnes dvaja 65-roční manželia ľahnúť spolu do vane, už sa to veľmi nedá Aj tak by ste si tam išli na nervy. Vidíte, to je ten rozdiel oproti skromnej mladosti z našich starých čias a dnešnej dobe luxusu. Voľakedy na starých slovenských dedinách ani kúpeľňa v domčeku nebola. V sobotu večer sa nahriala voda, naliala sa do obrovského bieleho lavóra s priemerom najmenej meter, a všetci sa tam spokojne jeden po druhom poumývali. A bolo….
Ja mám vo veľmi peknom prenajatom byte na Kysuciach tiež takú menšiu peknú kúpeľňu aj s WC. Nič extra, ale je tam všetko. Nie je tam vaňa, iba sprchový kút, ale inak to ujde. Na chalupe mám velikánsku kúpeľňu s dvomi umývadlami lebo predošlí chalupári z Piešťan mali dve menšie deti, tak museli byť aj dve umývadlá….. Na kieho anciáša.? Ja si neviem predstaviť, že by som v sedemdesiatke túžil po tom, aby sme si tam aj s niekým iným naraz vo dvoch umývadlách umývali spolu zuby. V kúpeľni, malej alebo veľkej – to je jedno – chcem byť jednoducho sám! Viem si predstaviť, ako sa mnohí muži zlostia keď im žena povie, že by bolo treba zmodernizovať kúpeľňu, ale rozumného manžela z toho nápadu triafa šľak. No nič, modernizujte, prerábajte, nakupujte nové obkladačky v Merkury markete z Poľska, nové prepychové batérie a komody. Ja nie. Mne je dobre všetko tak, ako je.
Tým končím, tvá Máňa!
Michal Zoldy
Vaše komentáre
Leave a Comment