O spánku s profesorom Pavlom Traubnerom

Spánok je mimoriadne dôležitá fyziologická funkcia, ktorá slúži k regenerácii najmä mozgových štruktúr a činnosti mozgu, ale i celého ľudského organizmu. Spánok  vytvára podmienky k normálnemu životu. Striedanie spánku a bdenia je jednou z najdôležitejších funkcii ľudského mozgu, pričom jeho kvantita i kvalita závisí od množstva faktorov. Jedným zo závažných faktorov je vek. Novorodenec či kojenec prespí väčšinu dňa, budí sa len na obdobie kŕmenia, čiže kojenia. Jasličkári a neskôr škôlkári spia ešte aj popoludní. Zdravý človek potrebuje spať podľa charakteru povahy, ale i pracovného zaradenia 6 až 8 hodín denne, najvhodnejšie samozrejme v nočných hodinách. Podľa typológie sú však ľudia, ktorým stačia 4 hodiny, iným nestačí ani 12 hodín spánku. Spánok slúži k regenerácii mozgových štruktúr, či už biochemických pomerov, alebo k uvoľneniu pozornosti mozgových buniek, ale i k regenerácii celého organizmu.
Na otázku, či je lepšie dať si liek na spanie alebo pozerať do plafóna, prehadzovať sa na posteli a ráno byť z toho nervózny, že sa človek nevyspal, nie je ľahká odpoveď. Potreba spánku je nevyhnutná a pokiaľ nie je možné zabezpečiť zdravý spánok fyziologickými spôsobmi, relaxáciou, prechádzkou, pobytom na čerstvom vzduchu, spať vo vyvetranej miestnosti, bez stresov, po prečítaní zaujímavéj knihy, tak my lekári niekedy ordinujeme nenávykové lieky v malých dávkach a pokiaľ sa u pacienta rozbehne spánkový cyklus, tieto lieky postupne vynechávame.
Aké lieky? Neexistuje univerzálny recept, pretože každá nespavosť môže mať iný dôvod. Sú pacienti, ktorí nevedia zaspať, iní sa skoro budia. Okrem primárnej nespavosti vo väčšine prípadov ide o sekundárny dôvod poruchy spánku, či už neuróza, nepokoj, bolesti chrbtice, časté nočné močenie, niekedy kŕčové bolesti v končatinách. Niekedy je nespavosť častá v rámci rozvíjajúcej sa artériosklerózy mozgových ciev, keď človek cez deň pospáva, napríklad pri televízii a potom v noci trpí nespavosťou. Niekedy i nadmerná únava z prepracovanosti, viac duševnej, ale i telesnej. Dnes je najviac v medicíne rozšírená informácia o nespavosti pri vzniku chrápania, sprevádzaného takzvanou spánkovou apnoe, čo je krátkodobé prerušenie spánku zastavením dychu v rôzne dlhom trvaní, ktoré však treba riešiť, pretože môžu ohrozovať tiež zdravie človeka. Preto skôr než užijeme lieky na spanie, je lepšie odstrániť príčinu dôvodu nespavosti. Opäť je to v rukách lekára. Úmyselne neuvádzam názvy liekov, ktoré navodzujú spánok. Myslím, že každé riešenie nespavosti patrí do rúk lekára, ktorý rozhodne o spôsobe liečby, pretože samoliečba môže mať aj vedľajšie účinky. A preto ošetrujúci lekár musí rozhodnúť či činnosť mozgu, srdca, zažívacieho traktu a iných orgánov je vhodná pre určitú spánkovú liečbu. Veľmi významné je, aby človek mal ráno po zobudení pocit oddýchnutia a nie únavy a to je potom cieľ starostlivosti o spánkový rytmus človeka.
Prof. MUDr. Pavel Traubner PhD.

Vaše komentáre