Mám skvelý život, pretože je bohatý na ľudí!
Som presne z tých, čo k svojmu spokojnému bytiu nevyhnutne potrebujú počuť niekoho hlas, zdieľať niekoho radosti i strasti, cítiť niečiu vôňu človečiny, podieľať sa na niekoho osude. Rada hovorím, ale nemenej rada počúvam. Rada vidím a nerada skrývam. Prosto, život v spoločnosti iných je mojím osudom.
Vďaka tomuto môjmu nastaveniu cesty i chodníčky, čo nimi kráčam, prekrížili už tisíce ľudí. Boli a sú rôzni.
Milí a občas i nie. Srdeční a občas i nie.
Priateľskí, úprimní, veselí, slušní, zodpovední, neformálni… A občas i nie.
Človečina však vždy nakoniec aj tak vyjde na povrch. Teda, ak tam niekde je.
Našťastie.
Nuž, poznám aj „dámy,“ ktoré mal do tejto kategórie povýšiť klobúk. Módny doplnok, ktorý má a aj musí zostať formou. Lebo ak je aj jediným obsahom, po dáme neostalo chýru ani slychu.
Janka Stančeková sa v klobúku musela už narodiť. Má ich celú kopu a nesmierne jej svedčia. Každý je na inú príležitosť, ale každý ako stvorený práve pre ňu.
Klobúky nosí často. A fakt to vie! Lebo, ona je naozajstná dáma. Prototyp.
Pretože Janku neurčuje extravagantnosť na hlave, ale ľudskosť v srdci. Pretože klobúk jej hlavu „nenapĺňa,“ ale len zdobí. Pretože jej vysoké opätky jej nikdy nebránia stáť oboma nohami pevne na zemi. Pretože ju teší ľúbiť, pracovať a žiť. A preto, že jej smiech je úprimný a vychádza priamo z duše. Hmmm…
Včerajšok som prežila v kruhu veľa vzácnych a milých ľudí. Takéto stretnutia sú neobyčajne obohacujúce. Patria práve k horúcemu rozmarnému letu. Tomu, čo odhaľuje ramená, ale rovnako aj to, čo je v nás. No a ak im kraľuje ozajstná dáma, stávajú sa nezabudnuteľnými.
Milí Stančekovci, naše vzácne rodinné priateľstvo prekvitá už tretiu generáciu. Ďakujem ďakujem ďakujem!
PS1: Pán profesor Hašto je top! Čo slovo, to perla. A ten pokoj a pokora v ňom…
PS2: Janka, skúsila som aj ja z tých tvojich, ale na teba, prosto, nikto nemá. Fakt!
Text a foto Eleonórna Porubcová