Čas neúprosne a rýchlo letí. Boli sme deti a už sme dospelí a trošku viac. Zostávajú nám spomienky a verím, že žijeme v snoch, ktoré sme mali v našich hlavách, keď sme ešte chodili do školy. Boli sme obklopení láskou dospelákov okolo nás. Rástli sme v ich objatí, kresaní ich skôsenosťami, živení obrovskou láskou. Zároveň sme starli a oni starli s nami. Sily nám pribúdali, našim klenotom postupne ubúdali. Dali nám všetko čo mohli. Som za to vďačný a nezabúdam. Teraz keď ako 50 ročný mám to šťastie, že niektorých, z tých čo pri mne celý život stáli stále mám, venujem im kus môjho času, peňazí, lásky, porozumenia a trpezlivosti.
Na oplátku za to, že stali pri mne a vkladali do mňa to najlepšie čo bolo v ich silách, aby môj život bol rozprávkou a krásnou hrou. Netreba zabúdať, netreba hrabať iba pre seba, treba sa vedieť rozdeliť s tými, ktorí sa dokázali deliť s nami i napriek tomu, že niekedy nemali dostatok ani oni sami. Vážim si starších ľudí, nielen tých mojich najbližších, všetkých. Prajem im, aby boli obklopení láskou a nám všetkým, ktorí ich nedobehneme, ale postupne s pribúdajúcimi rokmi nahradíme pripomínam, že stále platí – čo dáš, to dostaneš.
Zoberme našich starkých na obed, prechádzku, výlet, zavolajme im, zaujímajme sa o nich a robme ich život veselší. My sme dostali, dávajme, aj nám bude vtedy, keď to budeme potrebovať najviac, dané. Čas letí, pamätáte, len nedávno sme boli deti.
Text a foto Richard Vrablec
Hotové za 20 minút. Potrebujeme: 200 g čerstvých jahôd 100 g čučoriedok 100 g černíc…
Karol Hrčka je vychýrený kuchár. Pracoval v známych zahraničných reštauráciách a tak jeho recept na…
Nehovorím, že som vždy oblečená na jednotku s hviezdičkou, ale veď viete... skúšam, testujem, a…
Najstaršia slovenská kamionistka je ranostaj. Už o štvrtej ráno začala variť. O piatej bola knedľa…
Muži si často myslia, že svokry sú voči ním zaujaté. Ale mám kolegu, ktorý o…
Najvzácnejšie vreckovky mám s paličkovanou krajkou, predpokladaný rok 1890-1900. Sú jemne a veľmi vzácne. Mám…
Leave a Comment