Priatelia, ešte len deň začal a už je deväť hodín večer.
Sotva prišiel pondelok a už je piatok.
Mesiac je za nami a rok sa pomaly končí.
A zrazu ubehlo 30, 40, 50 alebo 60 rokov nášho života.
Začíname si uvedomovať, že strácame rodičov, priateľov a že je už neskoro vrátiť sa späť.
Takže skúsme si napriek všetkému užiť čas, ktorý nám zostáva. Neprestávajme hľadať aktivity, ktoré sa nám páčia.
Doprajme si trochu farby do našej sivej.
Vrelo odporúčam červenú a…
Usmievajme sa na maličkosti života, ktoré nám vkladajú balzam do sŕdc.
Aj napriek všetkému si užívajme tento čas s pokojom. Skúsme eliminovať „po“
Urobím to potom…
Poviem potom…
Budem o tom premýšľať potom…
Nechávame všetko na neskôr, akoby „po“ bolo nekonečno.
Tomu však nerozumiem, pretože
potom je káva studená…
potom sa priority menia…
potom, zdravie prejde…
potom deti vyrastú…
potom rodičov stratíme…
potom sa na sľuby zabúda…
potom sa deň stane nocou…
potom, život končí…
A potom je často neskoro…
Takže nenechávajme nič na neskôr. Pretože kým stále čakáme, že sa uvidíme neskôr, môžeme stratiť tie najlepšie chvíle, najlepšie zážitky, najlepších priateľov, najlepšiu rodinu.
Deň je dnes. Tá chvíľa je teraz.
Už nie sme vo veku, kedy si môžeme dovoliť odkladať na zajtra, čo treba urobiť hneď.
Tak uvidím, či budete mať čas prečítať si toto zamyslenie a zareagujete, zareaguješ, alebo to možno necháš na… „neskôr“… A nikdy sa k nej nevrátiš….
Text a foto Jozef Oklamčák
Vaše komentáre
Leave a Comment