Nekupujem bio, lebo im neverím!
Ráno o siedmej už som bola v Trstenej na družstve, kúpiť zemiaky. Cena dobrá, zemiaky veľmi chutné. Popravde – uprednostňujem družstvá a malé farmy a potraviny zo Slovenska. Nakupujem v Coop Jednota, i keď tých akcií sa tam nekotí toľko ako v iných reťazcoch a musíme si priplatiť. Také naše. Ide ma utrhnúť, keď si prezerám v skľepoch, odkiaľ prichádza ktovieakou triedou ovocie a zelenina. Prejde to kus sveta s chemickým obalom na koži, ktorý je očiam neviditeľný a tvári sa to ako top zdravé bio. Rozdiel medzi klasikou a bio je asi v tom, že bio je striekané v noci (smiech). To je biznis. Oklamať zákazníka, predložiť „krásny“ odpad až pod nos a za naše groše.
Úvodné okienko za nami, deň pred nami. Zamračený a chmúri sa, akoby chcel i poplakať a zaslziť. Veľakrát i do svojho života prijímame a nakupujeme odpadky (nevedome a vedome), kvalitu vymieňame za 4. triedu bez obsluhy a so špinavým stolom a vŕzgajúcimi stoličkami, z ktorých čoskoro padneme na zem. A tanier? Možno ani prasiatko by si z neho až tak veľmi nepochutnalo na pomyjach. A viete, čo je na tom najsmutnejšie? Riadime sa tým, čo sused kúpil, čo on jedáva a kde nakupuje, čo iní konajú.
Text Alenka Medvecká
Foto Pixabay
