Nejako sa nám to tu rozmohlo. Čo? Hladovanie. Prečítajte si ďalší príbeh.

Na druhý deň pôstu (dnes už začínam štvrtý deň, už len čistá voda, prvé tri dni som šiel na šťavách, vode, čajoch) som po obede a večer „makal“ v záhradke. Kopal som zeminu, vozil ju, sadil mrkvu, kaleráb, reďkovku, uhorky (ak nevzídu, dosadím)…

Vždy po takýchto zohýbaniach sa a práci na poli, sa vraciam do domu ustatý. No po včerajších dvoch dňoch očisty si v duchu vravím: „Hmm, veď ma nič nebolí, to je neskutočné“.

Prestali ma bolieť kĺby a dokonca aj nohy, čo ma z nepochopiteľných príčin neraz mierne pobolievali hneď ráno pri vstávaní. Vraj to preto, lebo už mám po päťdesiatke. Blbosť. Je to len následok môjho blbého stravovania sa počas zimy (prejedanie, jedenie  neskoro večer… )

Pôst je neskutočný, aspoň na mňa pôsobí výsostne očistne. Aj tretí deň som šiel na šťavách, presádzal som zle zasadené čučoriedky. Keďže som za svoj život absolvoval veľa pôstov, od trojdňových až po 21-dňový a poznám už v tomto svoje telo, doprial som si večer aj dve hodiny sauny (ak s pôstami nemáte skúsenosť, určite to nerobte!).

Posledná vec – stačí mi menej spánku. A tie sny! Ach, tie sny, čistý biograf, celovečerné filmy! Nádherné, pekné. Kto pôst nikdy nevyskúšal, nikdy nezožne skúsenosti, ktoré by ho možno šokovali.

Pavol „Hirax“ Baričák