Musí. Pretože ja som jeho predzvesť už pocítila. A na jeho vôňu nikdy nezabudnem. Nebo má pre mňa vôňu Chanel 5.
A to je vôňa mojej mamy.
Nebola. Stále je. Rovnako ako naša mama. Nebola. Stále je.
Naša mama nás naučila, ako žiť. Ukázala nám to, čo s veľkou bázňou a porozumením nazývame život.
Chcela si vždy, aby bol náš život plný vecí, ktoré sú našim dielom. A tak budujeme domovy, jeme spoločné jedlá a v náručí pestujeme deti a aj deti našich detí. Útrapy meníme v prežitie a slzy v odvahu. Priateľstvá v trvalé putá. Vytvárame nové väzby. Dávame bozky na listy, mašle na darčeky. Pestujeme kvety a tie potom dávame ďalej. Láska sú naše základy aj strecha. A naše steny a krb a okná do sveta.
Láska je náš začiatok a jej koniec je v nedohľadne…
Mami, žijeme, ako ty. Ako si ty žila a ako si to učila nás. Veľmi sa o to snažíme. Dala si nám začiatok a ak budeme pre svoje deti aspoň trošku tým, čím si bola a stále si ty pre nás, aj náš koniec bude, tak ako ten tvoj, v nedohľadne.
Babi, to, čím si pre nás ty, je Láska.
A tá predsa znamená nebo.
Áno. Nebo určite je. Musí byť.
Veď, kde inde by si teraz bola…?!
Dnes je to 5 rokov, čo si sa pridala k otcovi.
Viem, že sa tam niekde s nami tešíte z našich radostí a strážite naše dni. Spolu.
Ak ste našu mamu poznali aj vy, prosím, spomeňte si tiež.
Text a foto Eleonóra Porubcová
Leave a Comment