Mýty o starobe, ktoré už neplatia
Všetci vieme, že skôr či neskôr zostarneme, ale rovnako sa všetci snažíme, aby sme starobu čo najviac oddialili. Gerontológ Mark Wiliams odhaľuje mýty spojené so starnutím. V našej spoločnosti vládne negatívny postoj k starobe a rôzne odvetvia usilovne podporujú rôzne mýty o hrôzach staroby. Navrhujem, aby sme sa pozreli bližšie na deštruktívne a často falošné presvedčenie, ktoré nám bráni mať adekvátny vzťah k veku.
Mýtus prvý:
Všetci starí ľudia sú rovnakí a pomaly umierajú
Každý starne inak. Určite ste mali po mnohých rokoch maturitné stretnutie a tam ste najlepšie videli, ako sa vaši spolužiaci zmenili, že mnohých ste ani nespoznali. Niekto má ešte iskru v očiach, ale vetché telo, alebo naopak vŕzgajúce kĺby a ostrú myseľ. Ľudské telo sa mení pod vplyvom celého komplexu genetických znakov, životného prostredia a rozhodnutí, ktoré robíme. Toto všetko môže urýchliť, alebo spomaliť fyzické zmeny. Napríklad fajčenie urýchľuje starnutie pľúc, srdca, ciev a zvyšuje riziko rakoviny. Dnes nielenže starneme dlhšie, ale starneme aj lepšie. Výskumníci v rôznych krajinách dokázali, že zdravie starších ľudí sa zlepšuje. 75 ročný muž v roku 1990 je biologicky analogický so 65 ročným mužom v roku 1960.
Mýtus druhý:
S vekom stále viac zabúdame a sme hlúpejší
Všetci máme strach z toho, že budeme zabúdať a s vekom sa táto úzkosť zvyšuje. Mnohí si myslia, že starí ľudia sa čoraz viac stávajú detinskými. Okrem toho moderná spoločnosť neodpúšťa chyby a ľudia sú nakazení sociálnou nerovnosťou. Ak zabudneme, kde sme položili kľúče, myslíme, si, že je to Alzheimer. Je to naozaj tak? Faktom je, že to, čoho sa bojíme, ako keby sme priťahovali. To všetko nás natoľko rozruší, že opäť na niečo zabudneme a dostaneme sa do začarovaného kruhu. Malá zábudlivosť je normálna a vážne problémy s pamäťou hovoria o chorobe, nie o starnutí. Viac ako polovica ľudí starších ako 85 rokov má normálnu kognitívnu funkciu. A zvyšok problémov s pamäťou a vnímaním spôsobujú rôzne choroby, ale nie starnutie ako také.
Mýtus tretí:
S vekom sa znižuje schopnosť učenia a tvorivého myslenia
Tento škodlivý mýtus súvisí s predchádzajúcim. Vysvetlím to na príklade jedného z mojich pacientov, ktorý má 103 rokov. Pracoval na ministerstve zahraničných vecí a teraz napísal knihu o medzinárodných diplomatických vzťahoch. Na knihe pracuje päť rokov dve hodiny denne.
Ovplyvní vek schopnosť učenia a tvorivosť? Nevšimol som si to. Od iných ľudí sa líši len vekom a láskou k písaniu. Nie je správne si myslieť, že s vekom ľudia vnímajú nové veci horšie a strácajú svoje tvorivé schopnosti. Tvorivé a aktívne projekty patria k správnemu starnutiu a k dlhovekosti. Kreativita je aktívnou súčasťou predstavivosti. Zahŕňa činnosť, účasť a realizáciu schopností. Žiadna z týchto zložiek sa nestratí v procese normálneho starnutia. Prvky tvorivosti sa menia počas života, ale ide o zmeny pozitívne, obohacujúce. Schopnosť učiť sa v starobe závisí od záujmov, aktivity, motivácie a zdravia. V mladom veku je dôležitý hlad po informáciách, zvedavosť a potom to treba už len udržiavať a získavať nové záujmy. Niekedy je to ťažké ak človek nemá adekvátne vzdelanie , ale to nemá nič spoločné s vekom.
Mark E. Williams – gerontológ, autor Diagnózy nechtov. Každý starne inak.
Foto Depositphotos.com
