Moje tretie dieťa
Mám tri deti, teda dve hommo sapiens a jedného psa Sandy. Teda ona nie je moja dcéra, ale pre ňu som ja jej mama. Aspoň sa tak tvári. Neskutočne sa teší z každého môjho návratu domov. Je jedno či sa po 8 hodinách vraciam z práce, alebo sa po 30 sekundách vrátim od výťahu, lebo som si niečo zabudla. Teší sa stále. Vždy si k nej musím kľaknúť a ona ma objíme okolo krku labkami a vždy sa mi žalostne posťažuje, že sme ju nechali samu a ako dlho ona trpela. Toto trvá asi dve minútky a potom sa presunie celá a aj jej pozornosť do kuchyne.
Sleduje ma, čo vykladám a dúfa, že aj pre ňu som niečo doniesla. Ak nie, tak si len tak sklamane odfúkne a ľahne si pod stôl a tvári sa, že spí, ale len kým nezačuje otváranie chladničky, alebo hlasnejšie chrúmanie. To je hneď pri mne a pozoruje ma tými hnedými očkami a dúfa. Niekedy však ide priamo na vec a do útoku. Najčastejšie jej padne za obeť môj pubertálne zasnívaný a nesústredený syn. Napriek tomu, že vie aká je, v úplnej pohode si položí jedlo na posteľ, alebo obyvačkový stôl a potom sa slimačím tempom rozhodne, že mu ešte treba kečup. A to je pre Sandy veľká výzva. Ona vie, že ten tanier je plný a voňavý a má možno 10 sekúnd na to, aby si z neho niečo uchmatla. A väčšinou sa jej to podarí a ešte s papuľkou s visiacimi špagetami sa na mňa nechápavo pozerá, že prečo ju hreším a prečo Riško zúri, veď ona si tak dobre pochutila.
Je to veľmi pozorný psík, pohostinný. Minule sme návšteve nakrájali plný tanier koláčov, tiež sme sa pozabudli a išli kvôli niečomu na balkón a po návrate na kamarátku Evku čakal jeden koláčik. Ten jej tam naša Sanduška veľkoryso nechala.
Je to aj veľmi čistotný psík. Chodievam s ňou na dlhé prechádzky po lúkach, poliach, horách. Vždy, ale vždy si nájde nejaké čerstvé hovienko, alebo pekne dávno skapatú myšku, plcha, hocičo a krásne sa v tom vyváľa, lebo sa vraj maskuje. Tak neviem pred kým. Ak predo mnou, tak má smolu, lebo po takomto jej extempore ju zúrivo drhnem vo vani, že potom vonia viac ako ruská kurtizána.
Ona je aj veľmi spoločenský psík. Spi len v posteli a s nami. Nemám muža, ale plne mi ho nahrádza – chrápe a prdí tak strašne, že myslím aj chlapi by sa pri nej mohli hanbiť. Je úplne bláznivá a ja som taka šťastná, že mi prišla do života, napriek všetkým peripetiám, ktoré s ňou zažívam. Priniesla nám toľko lásky a bezmocnej oddanosti, ale hlavne smiechu a radosti, že náš život delíme na bez a so Sandy!
Petra Liščáková
Foto Pixabay.com
