Ozaj, dáva si ešte niekto novoročné predsavzatia? Voľakedy to bolo v móde, ale v súčasnosti to už tuším akosi zaniklo. Prečo by mal človek sám seba terorizovať nejakým predsavzatím od konkrétneho dátumu keď aj tak jeho dodržanie vydrží sotva dva týždne. Treba vôbec byť lepším, krajším, zdravším, bohatším, vzdelanejším, múdrejším, štíhlejším, šetrnejším a neviem akým ešte?
Nikdy som si novoročné predsavzatia nedal, nič som si nepredsavzal a tak som potom chvalabohu ani nič neopúšťal, sklamaný sám sebou a vlastnou slabou vôľou. Iste, svoj život som si predstavoval trochu inak keď som mal tých 23 rokov, bol som zdravý ako repa, skončil som vysokú školu, promoval a dva dni na to sa ženil, čo bola najväčšie chyba, teda jedna z mojich najväčších chýb. Lebo o mesiac som išiel na rok na vojnu a to neurobilo dobrotu. Počas toho roka sa moja mladomanželka, vtedy len dvadsať ročná študentka VŠ, potulovala hore dolu po romantickom bratislavskom Slavíne vo dvojici so svojím spolužiakom, kým ja som pekne nič netušiac poctivo vojenčil. V minulosti sa ľudia sobášili hrozne mladí. Neodporúčam…..
Dobre., ale teraz naspäť k tým novoročným predsavzatiam, lebo teraz ma táto apolitická téma zaujala a tak sa jej tu trochu takto nadránom nezáväzne povenujem, samozrejme spolu s vami. Dali ste si už v živote nejaké novoročné predsavzatie? Stavím sa, že ak ste si ho aj dali, malo napokon veľmi krátke trvanie a expirovalo už pred koncom januára, prípadne najneskôr vo februári.
A čo teraz konkrétne v mojom prípade? Je vôbec niečo užitočné a chvályhodné, čo by mohlo prichádzať do úvahy? Dobre, predsavziať si, že v roku 2024 prestanem fajčiť alebo že fajčenie výrazne obmedzím….. neprichádza do úvahy z toho jednoduchého dôvodu, že som nikdy v živote nefajčil (osud ma za to samozrejme potrestal slabšími prieduškami a problémami s pľúcami . Ako mám prestať s niečím, s čím som nikdy nezačal? To sa nedá. Takže to si škrtám. Alebo, že budem od Nového roka menej piť. To tiež nedokážem lebo ja som celoživotný abstinent, čiže ani tu nemám šancu na nápravu niečoho, v čom som aj tak od mlada rozumný a dokonalý. Ale poďme ďalej…. dať si predsavzatie, že nebudem už toľko behať za ženami a nebudem mať toľko frajeriek…… Ja??? Ja, ktorý nič také nerobím a nepraktizujem? S tým choďte za Borisom Kollárom, nie za mnou, tradične verným mužom, ktorý sa vždy držal hesla, že ak frajerka, tak v danom čase iba jedna. Vidíte, ako sa mi míňajú možnosti? A to som ešte len na začiatku. Veľa ľudí si dáva predsavzatie, že v novom roku schudnú, budú menej a zdravšie jesť a zhodia nejaké kilá. Lenže ako mám jesť menej keď jem celkom normálne, žiadne obžerstvo, neprejedám sa a jem skôr menej. Ale kilá aj tak pribudli s vekom bez ohľadu na množstvo konzumovanej stravy, lebo telo už je chemicky a hormonálne tak „preštelované,“ že odmieta byť ako Twiggy (pamätáte sa na ňu). Chudý starý chlap…. nebolo by síce zle, ale ak veľa nejem, tak predsa nemám čo obmedziť. Ďalšie predsavzatie, ktoré si ľudia dávajú, mnohí aj opakovane, je naučiť sa anglicky. Ani to nemôžem, lebo angličtinu ovládam a ak vôbec niečo, tak by som ju mohol učiť, nie učiť sa ju.
Rozumné predsavzatie by mohlo byť menej sa rozčuľovať, alebo aj celkom sa konečne prestať rozčuľovať. Áno, ale uznajte, že to sa na Slovensku jednoducho nedá, lebo toto je krajina tak neskutočne ideálna na rozčuľovanie, že to vôbec, ani len teoreticky, možné nie je. Už len Česko je v tomto smere pred nami, ale oni tam majú takú bezstarostnú švejkovskú náturu, že im je jedno aj keby sa aj s celým štátom potápali ako Titanik, furt si budú vyspevovať, srandovať pri plzenskom pive v hospodě a voliť to, čo tam stále volia…..My na Slovensku sme rozčúlený a rozčuľujúci sa národ. Aj žoviálni cudzinci si všimli, že sa tu ľudia mračia, neusmievajú sa na seba a chodia hore dolu celí nasratí a nadávajúci úplne na všetko. Ale to je v nás už oddávna akosi zakorenené, bolo to tu aj za socíku, aj keď možno v trochu znesiteľnejšej miere. Ako to momentálne vyzerá, tak rozčuľovať sa menej určite nebudem lebo tento rok sa asi budem zlostiť ešte viac, ako vlani. Na vine je politika, nič iné.
Ale nemýľte sa, keď som mojej priateľke Zlatke predvčerom v takej trochu lepšej a bezstarostnej chvíli povedal, že niet na svete predsavzatia, aké by som si mohol na osobné vylepšenie a zdokonalenie dať, hneď ma tá dobrá žena s príjemným hlasom v telefóne vyviedla z omylu. Povedala mi najmenej tri predsavzatia, ktoré by som si mal a mohol dať. Aj som oľutoval, že som sa jej vôbec pochválil, že sa nemám v čom naprávať alebo zdokonaliť .
No nech už je akokoľvek, ja si žiadne novoročné, ani nijaké iné predsavzatie nedám. Starého koňa nové triky nenaučíš, vraví jedno múdre anglické príslovie, a to v mojom prípade jednoznačne platí aj v slovenčine. Nechám sa teda zvyškom svojho krátiaceho sa života unášať osudom pekne ďalej smerom ku koncu bez akýchkoľvek predsavzatí. A hneď mám o stres menej.
Čo som v živote mohol zmeniť, nad tým je teraz už zbytočné lamentovať. Skrátka a dobre, pre pokoj mojej duše si zaspievam spolu s Plavcami tú ich peknú pieseň „Mám radost, že jsem zůstal jaký jsem“. A hotovo!
A čo vy?
Text a foto Michal Zoldy
Vaše komentáre
Leave a Comment