Moja spomienka na Ameriku
Dnes som vstala, ako každý deň o šiestej. Vstávam tak, či je sviatok, alebo piatok. Navarila som slávnostný novoročný obed, potom nasledovala dlhá prechádzka so psíkmi a potom mi napadlo, že si popozerám niektoré staršie albumy fotografii. Upútala ma táto fotka a tak som si pomyslela, že vám o nej niečo poviem.
Mala som veľký cestovateľský sen, vidieť Ameriku. Za bývalého režimu sen nedosiahnuteľný, ale po revolúcii s problémami, ale uskutočniteľný. Veľkú trpezlivosť , ale aj kontakty na americkej ambasáde vyžadovalo pridelenie víz. Letenky sa dali zohnať za prijateľnú sumu, ubytovanie sprostredkovali priatelia a známi. New York – fajn, že som ho videla. Cieľom druhej cesty bola Florida. Vo februári sme si užili leto na pláži v Miami, videli sme všetko, čo sa vidieť na takejto ceste má. Na požičanom aute bez znalosti angličtiny sme trafili aj na Pompano Beach. Našli sme apartmánový dom našich priateľov priamo na pobreží oceánu. Na siedmom poschodí sme obdivovali ich krásny výhľad na more. Vyskúšala som si perfektnú blonďatú parochňu, odfotila som sa v nej uprostred ich luxusnej obývačky. Zažila som tam ešte všeličo zaujímavé, ale najradšej som bola už doma a na Ameriku len spomínala s tým, že by som tam nechcela žiť. Aj naši priatelia z apartmanového domu priamo na pobreží oceánu sa po 30 rokoch života v Amerike vrátili na Slovensko. Nič nie je krajšie, ako náš domov!
Libuša Sabová
