Nejaký týždeň ma omína zadná stolička, teda zub. Dobre mi slúžila pár desiatok rokov. Keď sa pokazila, starostlivo som ju nechala u zubára opraviť. V poslednom čase sa však ozývala čoraz intenzívnejšie malým pichnutím, či zápalom okolo ďasna. Dohovárala som jej čajíkmi, listerínom, že ešte nech neblázni, že ešte nie je tak stará,… že kvôli covidu, či omickrónu nemôžem ísť k zubárovi, lebo sa môžeme nakaziť. Na chvíľu si dala povedať a prestala sa ozývať.
Ale včera sa rozbesnela, do rána mi opuchla celá tvár. Pulz srdca sa preniesol na ubolené ďasná. To už nie je sranda. Volám zubárovi. Vraj je plný ale odporučil mi pohotovosť. Volám na pohotovosť. Áno zoberú ma, áno objednáva sa, áno platí sa, áno až večer je voľné okienko pre mňa.
O pol deviatej večer som sa dostavila. Lomcovala mnou mierna horúčka od bolesti a strachu. Veď kto by sa nebál. Privítali ma dve mladé stvorenia. Pán doktor a jeho sestrička. Už, už som sa chcela spýtať, či niekedy trhal zuby. Ale predbehli ma a pýtali sa oni. A ja som odpovedala o anamnéze môjho boľavého zubu. Najprv rentgén zubov, potom úprava ležmo, malé včeličky do miesta bolesti. Kým ústa tŕpli do „bezbolesti,“ mladí štebotali. Vraj akú hudbu mám rada, no nespomenula som si a tak mi vybrali. Ordináciou sa niesli krásne ľudové z východu, ktoré som nepoznala. A kým doznela tá prvá, zub bol vonku, ani som nezbadala. Potom veľká ihla s dlhou niťou sa mi pred tvárou ťahala. Štopkali mi dieru po zube. A vraj môžem ísť, že som hotová. Dali ma do polohy sedacej a samozrejme stále sa smiali. Nuž musela som byť zjavne čitateľná, každý ich krok ma v dobrom prekvapil.
Opúšťala som dve štebotavé vtáčatá s dobrým pocitom. Ešte sestrička zakričala, či pre zubkovú vílu ten zub nezoberiem. Zub nebolel, zubkovú vílu nepoteším, ale na moje prekvapenie, som povedala, že sa rada vrátim. Mala som radosť, že sa už nemusím báť, keď sa zuby budú hlásiť na odchod. Len som prepočítavala, či na zvyšný počet zubov bude stačiť môj dôchodok.
Text Veronika Bahnová
Foto Depositphotos.com
Vaše komentáre
Leave a Comment