Milé moje priateľky superbabky!
Je máj, lásky čas a moja radosť sa prejaví, keď vonku prší a vám sa nechce ísť do obchodu pre chlebík. Otvorte špajzu a keď máte základ, tak môžete chuťové poháriky pohladiť vôňou domáceho chlebíka. Ten Dar Boží? Môj receptík na chlebík:
- 2 šálky hladkej múky
- 1 šálka polohrubej múky
- 1 kocka kvasníc
- 1 lyžička soli
- trošku cukru na rozbehnujtia kvásku
- 1 lyžica oleja
- voda podľa potreby
Postup:
Urobím kvások, vypracujem cesto a nechám vykysnúť. Rúru prehrejem na 180 stupňov. Cesto dám na pekáč, posypem semiačkami a pečiem najskôr na 90 stupňov, po 15 minútach zvýšim na 180 stupňoch ešte asi 45 minút. Takto piekla chlieb moja mamička. Našla som tento recept v jej kuchárskej knižke.
Som seniorka a moja radosť sa začína vždy, keď sa ráno zobudím. Nový deň mi vyčarí úsmev na tvári s poďakovaním sa modlitbou, krátkou, poviem si ju mojimi slovami. Ako to už chodí, patrím k tým, čo skoršie vstávajú a s úsmevom deň vítajú. To nevadí, ak vás sem-tam niečo zabolí. Bolesť upozorňuje a mňa osobne prinúti sa so životom aj popasovať.
Som bojovníčka za práva seniorov. Sú medzi nami ľudia, ktorí sú odkázaní na našu pomoc a všímavosť. Starý človek je múdrosť sama. Vpísaná vráska na tvári je jeho životná brázda. Zub času klope na bránu a osamelosť žmolí v rukách kôrku. Doba poznačená utrpením hlavne medzi osamelými seniormi. Tam, kde samota prebýva, moja prítomnosť povzbudí človeka. Pomáham tam, kde rodina záujem stratila, lebo pandémia covidom ústa ľudstvu zakryla. Len smutné oči seniora a strach sa na neho valí ako povodeň v opustenom žiali. Každé ráno ma pozdraví 90 ročný sused z uličky. Prehovoríme a dobrou radou pomôžem. Povedal mi, že sa teší na každý deň, keď môže prejsť na vlastných nohách za pomoci barličiek. Poznal môjho otca, kominára. Na budúce vám napíšem niečo o hospici, ktorý som zriadila pre 7 osôb v rodisku mojej mamičky.
Text a foto Mária Pekáriková
