Máte ešte konfekčnú postavu? Pýta sa Michal Zoldy (68) a dodáva, že ženské postavy sa menia s vekom doslova na nepoznanie a neuverenie.

Ste konfekčná postava? Ja som, vždy som bol a vôbec mi to nevadí. My muži z toho nerobíme veľkú vedu a byť „konfekční“ nám nijako neprekáža. Naopak, má to svoje veľké výhody. Tuctová postava nie je podstatná, hlavne nemať tuctovú myseľ a nebyť tuctovo všedný a neslaný-nemastný. Ale je fakt, a to vám každá žena potvrdí, že muž je hneď šacovaný v prvom rade podľa topánok. Musíš mať pekné elegantné a čisté topánky. Ak nemáš, si bez milosti vyradený….

Šaty na mieru? Panebože načo? Prečo? My muži to máme o to ľahšie, že nemáme prsia, ani tie zadky väčšina z nás nemáme bohvieako veľké, takže žiaden problém. Vlastne nie sme ani veľmi sexy, keď sa to tak vezme. Ale u nás predsa o to nejde….. Šiť šaty na mieru netreba. Vlezieš do obchodu s konfekčnými odevmi, do pánskeho oddelenia, povieš svoju výšku, obvod pása a o desať minút odtiaľ vylezieš s oblekom, ktorý síce nebol šitý na mieru práve na teba, ale padne ti ako uliaty, že netreba nič zužovať, vypúšťať, alebo predlžovať či skracovať. Mám konfekčných 180 centimetrov výšku a jediné, čo sa mení, je obvod môjho pása. S tým nič nenarobím, tak sa preto nekrenkujem. Ono by sa aj s tým niečo dalo robiť, ak by človek veľmi chcel.

Ženy to majú „krapet“ horšie. Ženské postavy sa menia s vekom doslova na nepoznanie a neuverenie. Za mladi obvod pása len niečo cez 60, prsia najmenej 90, boky tiež. Jednoducho tak akurát pre náročné mužské oko…. a samozrejme aj ruku  Ale potom prídu deti, pribudnú roky a postava je iná. Nezabudnite ani na to, že ženy nosia kostýmy a kostýmové šaty a to už treba priateľu šiť na mieru. Ďalšia výhoda u nás u mužov je tá, že naše obleky sú celé desaťročia čo sa strihu týka úplne štandardne rovnaké. Muž k tomu iba zladenú košeľu a kravatu a je po celej paráde. Všetci vyzeráme v tom rovnako, akoby nás jedna mater mala a napodiv, vôbec nám to nevadí. Ženy nie, ženy nechcú vyzerať v šatách všetky rovnako, boh chráň. Tak sa šije u krajčíra, alebo u mamy, alebo aj sama doma na stroji. Moja mama bola nízkej postavy a ja si dodnes pamätám, že si nechávala šiť šaty u dvoch renomovaných bratislavských krajčírov – Hantabal a Skubinčan – a bola väčšinou spokojná, akurát jedny šaty hovorila, že jej krajčír sfušoval. Ona do tej školy chodila vždy slušne a pekne oblečená, pani profesorka…. vtedy nebehali tie vyučujúce v rifliach, lebo to mali istý čas aj žiaci a študenti zakázané. Dnes sa chodí v rifliach ešte aj do divadla a na klasické koncerty. Rifle ako univerzálna rovnošata. No a ženy samozrejme potrebovali vždy aj slušivé blúzky, čo tiež nebolo až tak jednoduché. Ďalšia vec, že potrebovali aj klobúky a topánky – viacero topánok aj rôznej farby, aby to bolo celé zladené aj farebne. Osobitná kategória sú večerné šaty, tak to už je o niečom celkom inom. Vrcholom sú potom svadobné šaty. My muži nie, my furt rovnako, ako také šedé myšky.

Máte doma skrine plné šiat? Hlavne takých , ktoré už nikdy neoblečiete? Ja tam čosi také veru mám – dva obleky, ktoré už nezapnem ani hore, ani dolu, ani keby som sa potentoval…. škoda, ale nezbláznim sa preto. Hlavná vec, že tie čierne ešte oblečiem a aj zapnem. Teraz v lete nosíme my muži s veľkou obľubou aj krátke nohavice….. no úplná hrôza. Babu na to nezbalíš. Väčšinou krivé chlpaté nohy, nad tým potom nejaké tričko s anglickým nápisom a hlavne veľké brušiská. Kašlem na to, som jednoducho konfekčný a konfekčným aj zostanem, aj keď obvod pása sa mi mení, k horšiemu. Garderóbu veľkú nemám, načo by aj starému chlapovi bola, že?

Je sobota, skočte na trh a nakúpte si tam to ovocie a zeleninu za ceny, z akých by ste pred rokmi okamžite omdleli, ale dnes sú to vraj ceny výhodné akciové a ide to tam na tých pultoch na dračku. Mne konečne dáva plody mojej práce moja záhradka, čo oceňuje aj moja uznanlivá priateľka lebo vidí, že to pekne hnojím a polievam a ono to potom aj krásne rastie.