Marta Bieliková (65) dostala ocenenie v medzinárodnej skupine dekupáže. Túto záľubu si našla „vďaka“ chorobe.
No niečo o sebe, asi najťažšia úloha pre mňa !!!
Ináč sa vidím ja a ináč ma vidia iní, takže to bude také možno dosť sebecké, ale pokúsim sa. Budem mať v januári 65 rokov, viem nemá sa to písať keď som žena, ale akosi sa za svoj vek nehanbím, niečo som prežila a boli to krásne časy, tak prečo sa tým tajiť, no nie?
Ako som sa dostala k svojej zaľúbe, to už je úplne iný príbeh. V podstate to bola choroba, ktorá ma k nej akosi nasmerovala spolu s mojou dcérou, ktorá už nevedela čo so mnou. Bola som človek veľmi aktívny, pracovala som stále s ľuďmi, v podstate akýsi manager, zohnať, vybaviť, zariadiť, zorganizovať a tak. Až zrazu moje telo povedalo dosť a s tým sa človek taký super aktívny ako som bola ja, nevedel vysporiadať. Zostala som ako paralyzovaná, chodila som tak, že som sa musela držať stien a ten čas, pokým som niekam prešla, to bola večnosť. Nemohla som otáčať hlavou, musela som sa otáčať celá a tak…. Dosť o chorobách, dcéra sa už na mňa nemohla pozerať, tak šla do asi pred 13 rokmi do obchodu, nakúpila nejaké veci a rozhodla sa, že kolegyne skúšali dekupáž a že to určite dáme aj my, to by bolo aby sme to nespravili a musím jej poďakovať, posadila ma na správny vlak ako sa povie. A už som začala pátrať po žienkach, ktoré robia niečo podobné, cez internet sme si dopisovali a robila som. Pravda boli to dielka také jednoduché. Následne prišlo mnoho kurzov, kde som spoznala množstvo úžasných ľudí, teda žien s podobnými záľubami a začalo sa moje krásne obdobie tvorenia. To som ani len netušila, že sa stane z toho moja závislosť!!!
Ja viem, že sa to teraz nenosí, ale ja som vtedy frčala aj na ruských videách a mojím snom bolo dostať sa do Ruska na školenie. Kúpili sme si s kamarátkami zájazd do Petrohradu, ale podmienka bola, že s nami pani vedúca pôjde do obchodu s kreatívnymi potrebami na dekupáž. Boli sme 4 kamarátky, z toho 3 tvorilky.
Pani vedúca dodržala slovo a šli sme do obchodu, my sme si to neuvedomili, ale svet prestal pre nás existovať. Toľko vecí, ktoré sme tam videli na tvorenie, o tom sa na Slovensku ani nechyrovalo. Bolo dobre, že som stará škola, oprášila som ruštinu a už som vybavovala školenie s jednou majsterkou, čiže okrem nakúpeného materiálu sme prišli domov aj múdrejšie. O rok sme si to zopakovali, len už sme si dopredu objednali tovar a objednali aj kurzy.
Už sme boli na troch kurzoch a materiálu toľko, že sme vyhadzovali oblečenie z kufra, kto nezažil, neuverí. Je pravdou, že materiálu na tvorenie mám toľko, že v obchode toľko nemajú, ale konečne mám čas si robiť čo chcem a čo ma baví. A to je super, keby som bola mladšia, tak nemám takéto vymoženosti ako teraz, keď už som v rokoch. Nebaví ma však robiť rovnaké veci, stále musím niečo vymýšľať a to ma asi posúva vpred, si myslím.
Rada robím personalizované veci, pre poľovníkov, rybárov, sestričky, milovníkov koní, k narodeniu dieťatka, na fotografie, proste potrebujem stále zmenu a tu som sa našla. Moje spolužiačky sa nestačia diviť čo ja robím a úprimne sa priznám, keď sa zamyslím, nikdy by som to nebola do seba ani ja povedala. Tak som začala pridávať aj príspevky do Academy of 3D Art, Decoupage &Craft International group, kde som dostala ocenenie za svoju prácu.
Som za toto ocenenie veľmi vďačná, ale …. vždy je nejaké ale. Tento krát je to to, že nič nenahradí, keď vám príde spätná sms od pani, čo si niečo objednala a tam také krásne slová, že slzy na krajíčku a nie som schopná ani hneď reagovať, hrča v hrdle, alebo niečo donesiete niekomu a on sa rozplače, teraz neviete, bože pokazila som to? Ale nie, to oni od dojatia….
Toto je pre mňa odmena najkrajšia na svete. Už len aby zdravie slúžilo a bude fajn…. A ešte zaučiť vnučky, lebo čo si rodina počne s toľkým materiálom, lebo stále niečo potrebujem, stále niečo chýba ….. Odporúčam všetkým ženám nejaké ručné práce!
Niektoré spolužiačky ešte robia, pýtam sa čo nezostanú doma a oni, že by sa doma zbláznili. Tebe je, hovoria, ty máš koníčka, ale čo my? Priznám sa, tiež by som nechcela stráviť život na dôchodku pozeraním reklám, radšej sa zatvorím do svojho kráľovstva a tam zabudnem na všetko zlé a negatívne a nabíjam sa energiou….
Text a foto Marta Bieliková
