Maliny sú zdravšie ako paradajky, kivi či brokolica

Maliny v záhradkách dozrievajú. Sú to chutné a výživné plody do konzumácie ktorých nás nikto núkať nemusí. Malina záhradná i viac voňavá malina lesná, obsahujú veľké množstvá telu prospešných látok. Z vitamínov sú to hlavne vitamín C (20 mg na 100g), biotín – zvaný vitamín H a vitamín A. Taktiež obsahujú veľa železa a zinku. Malinová šťava odstraňuje prekyslenie tela, významne prečisťuje a detoxikuje tráviaci systém. Svojimi účinkami zlepšuje chuť do jedla, pohyby čriev a zmierňuje zápaly močového mechúra. Z malinových listov sa dá pripraviť výborný čaj, ktorý svoju hodnotu ešte zvýši primiešaním listov jahody lesnej a ostružiny černicovej. Listy maliny majú protizápalové, protibakteriálne i protihnačkové účinky. Čaj z malinových listov sa po stáročia používal ako všeobecné tonikum ženských pohlavných orgánov. Ak sa pravidelne používa v posledných troch mesiacoch tehotenstva, môže podstatne skrátiť čas pôrodných bolestí a celkovo uľahčiť pôrod. Po pôrode priaznivo vplýva na tvorbu mlieka, prinavracia svalom pružnosť a posilňuje organizmus. Je taktiež ideálny pre batoľatá a malé deti na liečbu porúch trávenia a hnačky. Ázijska medicína odporúča užívať ho niekoľko dní pred začatím ženských ťažkostí na zmiernenie menštruačných bolestí. Vedci z poľnohospodárskej školy v holandskom Wadeningene zverejnili v časopise BioFactors štúdiu v ktorej konštatujú, že maliny sú zdravšie ako paradajky, kivi či brokolica. Porovnávaním obsahu ich účinných látok zistili až desaťkrát vyššie množstvo antioxidantov. Vo svojej práci poukazujú na vysoký obsah elagotanínov – protirakovinových látok – ktoré sa v iných druhoch ovocia nenachádzajú. Pri spracovaní malín na sirup, džem alebo ich zmrazením zostávajú tieto cenné látky takmer bez zmeny. Jahody, čučoriedky i maliny sú známe tým, že obsahujú veľmi hodnotné látky, nazývané antokyanidíny. Tvoria skupinu látok, ktoré sú príčinou takmer všetkých živých farieb ovocia a zeleniny. Pripisuje sa im veľmi silná protirakovinová aktivita. Kanadskí vedci tvrdia, že okrem už zmienených účinkov na brzdenie rozvoja rakoviny, dokážu zastavovať syntézu DNK a tým rast rakovinových buniek, čo vedie k ich smrti apoptózou. Mnohí lekári dodnes predpisujú lieky na báze čučoriedok a malín. Veľmi účinné sú pri liečbe cirkulačných problémov, očných chorôb, ako je diabetická retinopatia, glaukóm či katarakta. Proantokyanidíny (PK) sú ďalšie látky s vysokou antioxidačnou aktivitou nachádzajúce sa najmä v brusniciach, malinách a čučoriedkach. Francúzsky bádateľ Jacques Cartier (1491 – 1557) si počas druhej výpravy do Ameriky, keď bola jeho posádka postihnutá skorbutom, napísal do denníka: „Ústa sú skazené, zhnité až po ďasno tak, že živé mäso odpadáva až po korene zubov, ktoré už takmer všetky vypadali.“ Pomoc prišla od domorodých indiánov, Irokézov, v podobe nápoja z kôry a ihličia kanadského cédra. Ten obsahuje množstvo PK, ktoré nahradili nedostatok vitamínu C. Dnes sa vie, že PK blokujú rast rôznych typov rakovinových buniek, najmä v hrubom čreve. Z výživového hľadiska si jahody a maliny zasluhujú našu pozornosť pre vysoký obsah elágovej kyseliny (jej obsah je až dvadsaťnásobne vyšší ako v inom ovocí). Táto látka má veľmi silné protirakovinové účinky. Vedci konštatujú, že bráni v tvorbe krvných ciev, ktoré vyživujú nádory, zvyšuje obranyschopnosť buniek proti toxickým látkam a bráni premene karcinogénov na bunkové toxíny. Pri pokusoch na zvieratách sa zistilo, že strava obsahujúca väčšie množstvo malín a jahôd štatisticky významne znížila výskyt nádorov pažeráka.

Foto Pixabay

Text MUDr. Michal Slivka