Ľudia, ktorý konzumujú veľa marhúľ, sa dožívajú priemerne o 10 rokov viac ako Stredoeurópania
Na hraniciach Číny, Indie a Pakistanu sa nachádza druhé najvyššie pohorie na svete Karakoram, so svojím najvyšším vrchom Čchohori – známym aj pod názvom K2 (86ll m). Obyvatelia týchto území sa dožívajú v priemere o 10 rokov viac ako Stredoeurópania. Jednou z príčin ich dlhovekosti je hojná konzumácia marhúľ. Tu žijúci národ Hunzov ich nazýva ,,prameňom zdravia“. Marhule patria medzi špičkové ovocie čo sa týka obsahu betakaroténu. Betakarotén je látka, ktorá patrí do skupiny antioxidantov. Jej dostatočné množstvo v tele je predpokladom tvorby A vitamínu. Vo výskumných prácach zo 70 – tých rokov 20. storočia v zozname potravín pôsobiacich protirakovinovo boli často uvádzané oranžovožlté a tmavozelené druhy ovocia a zeleniny. V roku 1981 bol v Oxfordskom výskumnom centre vyslovený názor, že sú to karotenoidy, medzi nimi „superhviezda“ – betakarotén, ktoré sú za priaznivý vplyv ovocia a zeleniny na telo zodpovedné. Betakarotén pomáha pokožke lepšie znášať slnečné žiarenie, zabraňuje vzniku kožných chorôb a brzdí proces starnutia. V lekárni sa dá zakúpiť v tabletkách, avšak naše záhrady nám ho ponúkajú v prirodzenom stave. Najviac ho obsahujú marhule, mrkva, melóny, listová zelenina – kapusta, hlávkový šalát a špenát, menej paradajky, paprika, ružový grapefruit a brokolica. Šesť marhúľ obsahuje betakarotén v množstve dennej potreby dospelého človeka. Čím výraznejšia a intenzívnejšia oranžová farba marhúľ, tým vyšší obsah betakaroténu.
Ľudia, ktorí konzumujú ovocie a zeleninu bohaté na betakarotén, sú oveľa menej ohrození zhubnými nádormi. Pre priaznivý vplyv na sliznicu dýchacích ciest by marhule nemali chýbať v jedálničku fajčiarov. Sušené marhule pre bohatý zdroj živín boli zaradené pri vesmírnych letoch do jedálneho lístka amerických kozmonautov. Priaznivá kombinácia kyseliny listovej, medi a kobaltu v marhuliach priaznivo vplýva na zlepšenie hodnôt krvného obrazu. V roku 1934 získal Nobelovu cenu za medicínu George Hoyt Whipple (1878 – 1976), ktorý vyhlásil marhule za vynikajúci liek pri regenerácii hemoglobínu. Pokladajú sa za jeden z najlepších prameňov organického železa, nutného ku tvorbe červených krviniek. Veľa niacínu – vitamínu B3, kyseliny pantothénovej, kyseliny listovej, vitamínu C, horčíka a vlákniny, málo kalórii – aj to sú marhule. Gruzínci, yukatánski Indiáni či juhoindickí Todovia sú národnosti, ktorých strava je kaloricky podstatne nižšia ako sú odporúčané výživové hodnoty, napriek tomu sa v zdraví dožívajú vysokého veku. ,,Dostatočný príjem vysoko výživných pokrmov s nízkou kalorickou hodnotou u ľudí stredného veku vedie k dlhšiemu a zdravšiemu obdobiu staroby“ – tvrdia vedci z kalifornskej univerzity. ,,Jedz do polosýta, pi do polopita“- hovorí stará múdrosť a Dr. Henry Bieler (1893 – 1975) varovne dodáva: ,,Čím viac kíl nosíš, tým kratšie ich budeš nosiť!“ Dve tretiny z 200 zložiek ktoré marhule obsahujú ešte nie sú dostatočne vedecky preskúmané. Hlavne výskum bioflavonoidov s ich preventívnymi a antioxidačnými účinkami neustále prebieha. Predpokladá sa, že najužitočnejšie sú, keď je organizmus pod najväčším stresom, pretože vyrovnávajú závažné výkyvy v telesných funkciách počas choroby. Marhule sa pokladajú za výborné ovocie pre malé deti. Sú vhodnou alternatívou k cukríkom a čokoládam. Podľa posledných prieskumov jedna sedmina chlapcov a jedna tretina dievčat vo veku 15 až 18 rokov má hladinu draslíka pod minimálnou odporúčanou úrovňou. Tento fakt má súvis s vysokým krvným tlakom v neskoršom živote. Marhule vysokým obsahom draslíka môžu predchádzať týmto skutočnostiam.
Text MUDr. Michal Slivka
Foto Pixabay
