Bol to jeden z tých letných dní, keď slnko nemalo kam ísť a čas sa lenivo natiahol ako mačka na prahu. Čierno-biela fotografia, ktorú dnes držím v ruke, zachytáva môjho otca, ako leží na deke na kúpalisku. Nič výnimočné – a pritom všetko dôležité.
Jeho telo je pokojné, až slávnostné vo svojej nehybnosti. Opiera sa o volejbalovú loptu, oči má privreté, ako by počúval cikády. Na tvári mu sedí ten nenútený úsmev, čo patril mužom tej doby – chlapcom z povojnovej generácie, ktorí si vedeli užiť obyčajné veci s noblesou: pohár malinovky, vôňu dechtového plotu, smiech detí v bazéne…
Za ním sa vynára staré kúpalisko – také, aké poznali mnohí z nás. Ozýva sa zvuk tranzistora, z ktorého sa niesla piesňová súťaž, alebo tanečný hit. Všade okolo – deky, uteráky, slamené tašky s knihami a chlebíkmi natretými paštétou, k tomu paprika a rajčina.
Pre mňa táto fotografia nie je len obrazom. Je to spomienka na roky, ktoré voňali po voľnosti a istote, že svet je na chvíľu v poriadku. Je to pripomienka, že aj ticho môže rozprávať – ak mu načúvame.
„A čo vaša letná fotografia z mladosti? Podeľte sa s nami o príbeh.“ Tým ich zapojíš a z tvojej spomienky sa môže stať začiatok celej série.
Pamätám si, že bola taká studená, že človeka prebrala skôr než ranná káva. Kúpalisko, kam sme chodievali, malo niečo výnimočné — voda nebola stojatá, ale stále pritekala a odtekala, ako horský potok. Bola krištáľovo čistá, bez chemikálií, bez chlórového zápachu – len prirodzená sviežosť, akoby sa napila z prameňa.
Deti v nej kričali a výskali, ale každý vedel, že tá studená voda mala zvláštnu silu: uzemniť, osviežiť telo aj myseľ. Dnes by sme to možno nazvali wellness, vtedy to bola jednoducho sobota.
Je veľmi pravdepodobné, že pôvodné kúpalisko v Partizánskom vzniklo ešte počas éry Baťu. Keď Jan Antonín Baťa v roku 1938 začal budovať nové priemyselné mesto Baťovany (dnešné Partizánske), jeho víziou bolo vytvoriť ideálne mesto, kde budú ľudia nielen pracovať, ale aj bývať a oddychovať.
Text a foto LIS
Kto by si ju nepamätal! Veď Dve strany pre Vierku, alebo Slovo má pani Vierka,…
Je to veľmi zložitá téma a je vám chcem len priblížiť, o čom premýšľam. Aj…
Tak toto je už povážlivé! Len som chcela na sporáku trošku zohriať vodu, aby sa…
Áno, som sebecká, pretože sa mi kráti čas... Už ma nebavia povrchné veci, nechcem rozprávať…
Je veľa vecí, ktoré môžete urobiť, aby ste spomalili svoje biologické hodiny a žili dlhšie…
Vždy, keď moja takmer 84-ročná mama nasadla do auta, poprosil som ju, aby sa zapla.…
Leave a Comment