Sme dvaja.
Dvaja na všetko. Na to dobré, čoho sme dostali plným priehrštím, ale aj na to, čo sa teda celkom šťastím nazvať nedá. Je to tak ale správne. V poriadku. Pretože bez prítomnosti nešťastia sa pravá cena šťastia zistiť vlastne ani nedá…
A tak teda denne ďakujeme za to, že náš systém váh a protiváh spoľahlivo funguje. Že nám bolo dopriate zažiť radosť z toho, čo máme a že nijako necítime potrebu vyplakávať za tým, čo nám chýba.
Pretože kým sme dvaja na všetko, nechýba nám vôbec nič.
Čas môže veľa. To áno. Všetko však nemôže ani on. Mohol mi zobrať (a aj zobral) konfekčnú veľkosť 38, pružnú pleť bez vrások a aj čokoládovú farbu mojich vlasov. Nemôže si ale vziať moju radosť zo života, XXL balenie našich zážitkov, spomienok a skúseností. Nemôže si vziať naše spoločné túžby a sny, smiech či plač, víťazstvá aj prehry. Našu spoločnú silu. Tú mu, prosto, nedáme!
Máme skvelú rodinu.
Nepadla nám však z neba. Je za tým kus práce, pravdaže…
Keď nás ale zlákajú cesty samých, ideme. Vyrazíme len my dvaja. Lebo aj dvoch nás to stále baví. Lebo aj „len“ my dvaja si stačíme.
Ale nakoniec, poznáte to…
To, prečo sa vôbec vydávame na cesty, sú aj tak vlastne návraty.
Prísť domov, za svojimi, je predsa zo všetkého najviac. A tak sme sme teda späť.
Už zase všetci spolu.
Inak, Marseille je nádherné miesto.
Skúste aj vy.
Spolu, iba dvaja, ako len chcete…
Leave a Comment