Kto by nechcel takýto kufor plný peňazí?! Pre šikovnú pani Carmen Podmajerskú (60) to nie je žiaden problém.

Som šesťdesiatročná starká. Mám tri dcéry, ktoré som vychovala sama. Žilo sa mi ťažko, ale od dievčaťa rada šijem, štrikujem, háčkujem a tak som tento babinec vždy odela za menej a originálne. S deťmi sa u mňa vždy dialo tvorenie. Teraz „tvorivé dielničky“ robím pre svojich šesť vnúčat. Učím ich rôznym technikám, ktoré mám rada. Na Vianoce a Veľkú noc pečieme a zdobíme medovníčky, ja už aj 3D skúšam, aby bolo na stromček niečo voňavé. Celoročne vyfukujem popri varení vajíčka, aby bolo dosť na tvorenie pre všetok drobizg. Veľmi ich zaujala vosková technika, rúčky sa zdokonaľujú. Najmladšia dcéra potrebovala pre svoju firmu logo, tak som sa vrátila aj ku grafickej tvorbe. A do priestorov som jej maľovala pár obrazov – príjemný návrat k maľbe. Momentálne po troške maľujem velikánsku zlatú mandalu. Pri potulkách Vajnormi som natrafila na tamojšie paličkárky a z tohoto milého stretnutia vzišlo pozvanie medzi ne. A tak som oprášila valec a paličky a s touto dávnou mojou záľubou sa k nim pripájam. Mám motiváciu, paličkovať sa chce naučiť aj moja priateľka, tak spolu ideme do toho. Z každého rožka troška, ale najviac ma v roku 2012 chytila vášeň pre torty. Moja prvorodená vnučka sa tešila prvá z mojich tôrt. Debut bol úspešný a ani som si neuvedomila a už je to desať rokov tejto sladkej vášne. Výtvarno mi je blízke, preto sa ho snažím vnášať aj do do sladkého tortového umenia. Modelácie sú zdĺhavý proces, no torty potom stoja za to. Singerka mi trvala po troške temer dva týždne. Korpusy, plnky a samotná torta bez ozdôb je rýchlejší proces. Táto moja 397 torta bola veľká „srdcovka“ práve pre mne blízku tému… A teším sa na ďalšie výzvy,  ktoré ma nútia sa vo všetkom zdokonaľovať.

Text a foto Carmen Podmajerská

Vaše komentáre