Po revolúcii obchody začali byť plné všetkého „čerstvého“ a tak sme s tým prestali. Veď stačilo ísť uprostred zimy a aj jahody sme našli čerstvé a ani Maruškou sme nemuseli byť.
Mladí ľudia začali fermentovať, youtube je plné receptov, ktoré sme poznali a postupne sme od nich odišli.
Vrátila som sa i ja. Začala som „fermentovať“ teda opäť nakladať zeleninu. Teraz už aj s odbornou interpretáciou pôvodných znalosti a skúsenosti a to:
„Fermentovanie je konzervácie potravín, počas ktorého sa rozkladajú sacharidy a cukry. Následne sa menia na enzýmy a aminokyseliny a to všetko bez prítomnosti vzduchu, ktorý by mohol prispieť k oxidácii cenných látok nachádzajúcich sa vo fermentovaných potravinách.“
Fermentované potraviny si zachovávajú všetky svoje dôležité, zdraviu prospešné látky a vďaka enzýmom vznikajúcim počas fermentácie sa stávajú zároveň ľahšie stráviteľnými.
Fermentovaná zelenina podporuje a zlepšuje trávenie, obsahujú zdraviu prospešné enzýmy a baktérie. Tým sa zvyšuje výživová hodnota fermentovaných potravín. Je lepšia vstrebateľnosť živín z potravy. Je lepšia, výraznejšia chuť potravín. A ekonomicky sa návratnosť prejavuje dlhšou trvanlivosťou zeleniny.
Musím konštatovať, že návrat stojí za to. V lete jemná kyslosť fermentovanej zeleniny osvieži a v zime je skvelým doplnkom ťažších zimných jedál.
Cez leto uhorky sú kvašáky. Fermentujem sólo reďkvičky. Kombinujem mrkvu, petržlen, brokolicu, či karfiol, trochu cesnaku. Okrem soli ( na 1l vody 30g morskej soli) nedávam žiadne korenie. Mám rada čistú chuť nakvasenej zeleniny.
Na zimu miešanú zeleninu. Kyslú kapustu, tam už pridávam viac príchutí, kmín, bobkový list, čierne korenie,… opatrne cibuľu.
Leave a Comment