Kampaň MeToo, je to zlá, alebo dobrá služba ľuďom?
Kampaň MeToo, akej sme boli svedkami pred dvomi rokmi v Amerike, vzbudila nemalé a určite užitočné povedomie o útrapách obetiach sexuálneho obťažovania. Život vo svete po nej však má vážnu trhlinu. Pre mužov je to oveľa zložitejšie. Ale ich právo na zvádzanie žien, hoci aj neohrabané, sa vtedy rozhodla obhajovať stovka európskych žien vrátane Francúzok na čele s Catherine Deneuve. Tvrdia, že je lepšie nechať si občas siahnuť na koleno, ako dohnať svet k novej ére puritánstva.
Catherine Deneuve nie je len herečka, je to symbol Francúzska. Hrala v desiatkach filmov, vrátane svojej životnej – jednu z najkrajších žien planéty. Jej rodná krajina ju v roku 1985 zvolila za Marien, oficiálnu ikonu francúzskej republiky. V posledných rokoch sa už táto 75 ročná žena stiahla z verejného života, až do chvíle, kým denník Le Monde uverejnil list, pod ktorým je podpísaná táto žijúca legenda. „Bránime právo mužov zvádzať ženy, ktoré je zásadné pre sexuálnu slobodu.“ Len niekoľko hodín predtým sa odovzdávanie Zlatých glóbusov v USA zmenilo na víťazné defilé hnutia MeToo. Spúšťačom internetovej kampane, ktorá odhaľuje sexuálne násilie, sa stal Hollyvood, presnejšie obvinenie proti producentovi Harvey Weinsteinovi. Odozva prišla tiež z hereckej brandže, ale z druhej strany Atlantiku. Pod listom Catherine Deneuve je podpísaných ďalších 99 známych žien, z veľkej časti herečiek. Na kampaň MeToo sa nepozerajú s obdivom, ale s obavami.
Internetová justícia môže pripraviť mužov o zamestnanie len preto, že sa dotkli ženského kolena, alebo sa ich pokúsili pobozkať. Táto snaha posielať tzv. prasce na porážku, napomáha nepriateľom sexuálnej slobody. Toto všetko vyvolalo ďalšie aktivity feministiek. Podľa nich Denueve a ďalšie ženy, zľahčujú sexuálne násilie a pohŕdajú ich obeťami.
Psychoterapeutka a sexuoložka Iveta Kamenská
Bola to dobrá, ale zlá služba ľuďom?
Určite upozornila na problém, ktorý by sa nemal bagatelizovať a to je sexuálne násilie v spoločnosti, ale z môjho pohľadu tie negatíva možno prevážili, lebo kampaň v tom mohutnom prúde, v ktorom sa stretávali prejavy nespochybniteľného, skutočného sexuálneho násilia s prejavmi, ktoré sa s tým nedajú porovnať, napríklad s obťažovaním, ktoré sa nedá prirovnať ku kriminálnym činom, tak tá kampaň absolútne nerešpektuje prezumciu neviny. Ak sa niektorá žena rozhodne, že jej sa to tiež stalo a označí niektorého človeka, tak on vôbec nemá šancu sa brániť a má na sebe biľag až do smrti.
Kde sa končí zľutovanie a začína sexuálne obťažovanie? Asi každý máme tú hranicu niekde inde.
Skutočné sexuálne obťažovanie, aké je zahrnuté aj v trestnom zákonníku SR, je vymáhanie sexuálnych benefitov vo vzťahu: kto má moc a kto moc nemá. Napríklad riaditeľ- sekretárka, alebo lekár – pacientka. Ale tých príkladov je veľa a pre sexuálne obťažovanie je typické, že obeť má obmedzenú možnosť brániť sa. Keď povie, ja si to neželám, tak jej z toho môžu hroziť sankcie, nedostane dobrú službu lekára, alebo nedostane prácu. To je sexuálne obťažovanie. Ale ľudský nevhodné chovanie, to je niečo úplne iné. Tam nemá cenu o sankciách vôbec hovoriť. Aj v tom nevhodnom chovaní je potrebné zachovať právo každého človeka, aby sa proti nemu slobodne vymedzil a aby ho prijal, alebo odmietol. A to, že pre niekoho flirt znamená nezáväzné hodenie očkom a pre niekoho už krok, za ktorým nasleduje sex, to je individuálne. Myslím si, že skôr ide o osobnosť každého človeka, ktorého sa to týka. Keď si predstavíte, že žene dá muž prednosť vo dverách, tak niektoré ženy to budú vnímať ako výraz úcty, rešpektu a iné, ktoré si nie sú až tak isté, to budú vnímať ako poníženie.
LIS
Foto Depositphotos.com
