Jedenásťročná dcérka mi vraví, že by chcela byť tučnejšia. Vravím jej – „veď si super štíhla, neblbni… ani nevieš koľko ľudí na svete pracuje dennodenne na svojej postave, aby boli chudší, kontrolujú si jedlo, cvičia, trápia sa tým…“. Ale vedel som, kde je pes zakopaný… Pýtam sa jej:
– To chceš preto, lebo veľa tvojich kamarátok je plnších ako ty, však?
– Áno, – pritakala.
Videl som to vo svete počas cestovania – trend postavy neurčovali rodičia, doktori, odborníci či mienkotvorné médiá, kde je vždy plno vystajlovaných „krásavíc“ – určovalo to ich blízke okolie. Ak je teda v triede väčšina plnších postáv ba až s nadváhou, stáva sa to normálne, dokonca „trendy“.
V Írsku, v Severnom Írsku či v Anglicku som videl skôr plnšie tínedžerky ako štíhle… Lenže ich sebavedomie dosahovalo strechy mrakodrapu, kým naše Slovenky ako lusk – no sebahodnotu mali kdesi v háji…
Kamarát sa ma minule snažil presvedčiť, že dnešná dospievajúca mládež je na tom váhovo a s postavami rovnako ako keď sme boli my deti a tínedžeri (som ročník 1971). Oponoval som mu, v našej triede na základke či na strednej nás bolo 28 a plnší ba až s nadváhou boli maximálne traja-piati (a to aj v súhre s dajakou chorobou).
Žiaľ, dnešná a predošlé generácie majú tú smolu, že prírodné sacharidy sú už desaťročia nahradené umelými sacharidmi, ktoré sa na nás valia ako lavína absolútne zovšadiaľ. Človek si neraz myslím, že je zdravo a ani nevie, čo do seba dáva (preto v tomto verím hlavne mojej záhradke .
Patália je v tom, že podľa odborníkov počet tukových buniek určí stravovanie v prvých rokoch žitia. Ak teda rodičia neriešia, čo a koľko malým deťom dávajú jesť, zakladajú im v prípade, že ich potomok bude chcieť byť v neskoršom veku štíhly na možný problém. Teda mimo bytostí, ktoré sa narodia s vrodenými predispozíciami a s chorobami súvisiacimi s trávením, váhou…
Aký máte na to názor vy? Myslíte si, že dnešná mládež je na tom váhovo rovnako ako ľudia narodení ešte v minulom storočí?
Text Pavel Hirax Baričák
Foto Deposithotos.com
Vaše komentáre
Leave a Comment