Starám sa o seba, hýbem sa, lebo bez pohybu to nejde. Do každého môjho dňa sa zmestí minimálne 3 km chôdze. Áno, v našom veku predvídame, máme odžité, máme zažité, skúsené, ale vieš čo je smutné? Že naše skúsenosti nie sú prenosné! Ja to vidím napríklad na mojich blízkych ľuďoch. Vidím zlý krok povedzme u môjho vnuka, vnučky, vidím, že sa uberá istým smerom, má svoj plán a ja viem, lebo to dieťa poznám od malička, že na tejto ceste nebude šťastný. Všetci dostávame od Boha nejaký talent a je úžasné, keď ten talent rozvíjame a nájdeme si také uplatnenie, ktoré nás bude aj živiť, ale bude nás aj tešiť. A napríklad, keď ja predpovedám a dopredu vidím, že toto nebolo dobré rozhodnutie a ten mladý človek to neberie, lebo si povie, že možno babka máš pravdu, ale ja to chcem skúsiť. Vtedy je tá chvíľa, že to musím rešpektovať, že ho musím nechať padnúť na hubu, ale na druhej strane musí vedieť, že ja ho mám aj napriek tomu veľmi rada., že ho naďalej ľúbim. Hovorím to z vlastnej skúsenosti. A aj toto sa stáva, lebo bolo by falošné, keby som povedala, že ja nemám problémy ako iní ľudia. Takže opakujem, naše skúsenosti sú neprenosné. Prijala som to, hoci ťažko, lebo my chceme deťom odovzdať všetko hotové. Ale toto nefunguje. Ani ja som neposlúchla mojich rodičov. Darmo mi hovorili, že nemôže fungovať vzťah muž a žena, kde je 24 ročný rozdiel. Ja som ako 20 ročná nevidela, že môj nastávajúci už mal 44 rokov a už mal dve manželstvá za sebou Bola som jeho tretia žena, veľmi zaľúbená a mala som pocit, že toto nemôže byť prekážka a ja budem výnimka. Nebola som výnimka! Rozviedli sme sa a on sa oženil aj 4 krát. Ale muselo sa to stať, lebo z toho manželstva mám dve deti, bez ktorých si život neviem predstaviť a dokonca aj tých 5 vnúčat je od týchto dvoch detí. Bez nich by ten život tiež nebol taký, aký je. Všetko sa stalo tak ako sa malo stať. Teraz v zrelom veku som zistila, že aj keď sa mladí tvária, že nám rozumejú, viem, že je to len do určitej miery. Oni si idú svojou cestou, chcú skúsiť všetko na vlastnej koži a my ich v tom musíme podporovať. Musia si to svoje odžiť. Môžeme spomínať, ale netvárme sa, že sme najmúdrejší. Sú veci, ktoré sú nemenné a platia aj dnes a to je dané slovo, charakter, slovíčko ďakujem , prosím, odpusti mi. To sú bonusy, ktoré keď má mladý človek v sebe, tak sa mu bude ľahšie žiť. Ale je už veľa vecí, do ktorých sa oni narodili, a preto sa nesmieme hnevať, že majú inú optiku na tento dnešný život.
Niekde som si odložila novinové titulky, kde sa mladí redaktori veľmi nepekne vyjadrujú o ženách v zrelom veku, ale o tebe sa len pekne píše. Čím to je?
Jednoducho sa aj medzi mladými musím správať adekvátne veku a to je všetko.
Ale ty sa dáš ešte nahovoriť na všeličo?
Dám sa nahovoriť. Neberiem sa vážne.
Čo je tvoja srdcová záležitosť? Je to stále to varenie?
Milujem variť a teraz sa už musím trošku krotiť, lebo varím len manželovi a sebe a občas niečo dcére, alebo zoberiem vnúčatám. Musela som vymeniť riady za menšie. Varenie je môj relax. Keď sa potrebujem zamyslieť nad niečím, nepozerám „do blba,“ ale idem do kuchyne a načistím zeleninu. Mne to krájanie zeleniny robí radosť a niekedy si aj sviečku pritom zapálim a manžel sa čuduje, čo je to za kombinácia… Môžem povedať, že takto som si naklonila moju nevestu. Donesiem v 7 dc fľaši zaváranú zeleninu. Teda vlastne ju len očistím, oblanžírujem a ešte horúcu dám do fliaš. Nesterilizujem! Keď to vychladne, dá si ju do chladničky a behom niekoľko minút má hotové chutné rizoto, alebo polievku. Nevnucujem jej to čo ja navarím, ale dodám kvalitnú surovinu. Ona je moja kaderníčka robí mi vlasy a toto je zase môj honorár.
Môžeš sa priznať, či máš nejakú plastiku?
Nič nemám urobené na moje čestné slovo! Dobre sa pozri! Mám permenentný makeup na obočí a očných linkách a to som si dala urobiť ešte pred 12 rokmi, keď som mala 6 dioptrii. Musíš uznať, že keď som si dala okuliare, ako som sa mala namaľovať? Inak všetko je genetika a dispozícia. Rada by som ešte dodala, že som sa vrátila k prírode. Milujem bylinkové čaje a produkty a keď človek tomu uverí, tak to aj funguje.
Ty si pohodový človek a čo je v tebe to sa odráža na tebe.
Zase nemôžem povedať, že som chodiaci anjel, výbušnosť predsa patrí do ženskej výbavy, ale že by som bola zákerná a nedopriala ľudom, to v žiadnom prípade.
Za rozhovor ďakuje Libuša Sabová
Foto archív Gizky Oňovej
Väčšinou ju stretávame po boku manžela profesora Pavla Traubnera, neurológa, ktorého azda každý na Slovensku…
Pamätám si, keď sa blížila moja päťdesiatka. Bola som na niekoľkých oslavách priateľov, či spolužiakov,…
Priatelia, som starý kuchár. Variť som sa naučil na vojne a prakticky varím každú nedeľu.…
Slušnosť je dôležitá súčasť ľudskej spoločnosti. Je to spôsob, ako prejavujeme rešpekt, úctu a ohľaduplnosť…
Na pozvanie Majky Velšicovej, skvelej herečky, speváčky a kabaretierky, sme s Miločkou Krieschovou. profesionálnou fotografkou…
Predstavte si, že máte 80 rokov, žijete podľa svojich pravidiel s ľahkou dušou a srdcom…
Leave a Comment