Zhrniem to takto. Do obchodu ideme raz za týždeň a vždy sa opakuje rovnaký scenár – platíme viac za menej. Ceny, aj najzákladnejších potravín stúpli dvoj až trojnásobne. O energiách hovoriť nebudem, ale je to to isté v ružovom.
Dôchodky vo výške 350 eur, dokonca už ani tie 400 eurové nemôžu stačiť. Do skupiny osôb, ktoré toto prakticky nemôžu zvládnuť, patria aj osoby zdravotne ťažko postihnuté, jednorodičovské rodiny, rodiny s chorými deťmi, alebo osoby dlhodobo sa starajúce o ťažko chorých…
Je čas prestať sa hrať na percentá a uspokojovať svedomie konštatovaním, o koľko percent bolo komu z týchto skupín pridané. Je to v tejto chvíli absolútne irelevantné, lebo to NESTAČÍ. Jedine, že by si dôchodca po prevzatí dôchodku kúpil 60 rožkov a 5 balíkov čaju a jeho norma na deň by bola dva rožky a liter čaju.
Je čas jasne zadefinovať:
AK sa očakáva, že ceny budú povedzme do roka klesať, do toho času dávať uvedeným nízkopríjmovým ľuďom trvalý inflačný príplatok, teda aby každý mesiac mohli rátať s tým, koľko dostanú. pravidelne. Nie jednorazovo, lebo mesačné náklady sú mesačné náklady a oni ich musia každý mesiac platiť.
AK sa očakáva, že žiadna zmena nenastane, a ceny budú na tej úrovni ako v súčasnosti, prípadne, že budú ešte rásť, treba jasne povedať SUMU, ktorú človek potrebuje na prežitie. Nie na dovolenky, nie na francúzske šunky, NA PREŽITIE. Máme tu mnoho ekonómov, sociológov, stratégov…treba túto sumu pomenovať a od nej odvinúť životné minimum, minimálne dôchodky, minimálne príjmy do rodín.
P.S. jasné, že by to niečo stálo. Ale ja osobne verím tomu, že ak sa našlo na Sputnik, očkovacie lotérie, celoplošné testovania a delí tyčinky pre vojakov, že by sa našlo aj na toto.
Text a foto Renáta Názlerová
Leave a Comment