Najčítanejšie

Insitná maliarka Anna Kotvašova zo srbskej Padiny

Slovaci si tu kludne žiju už viac ako 200 rokou. Ked som bola mala som dost pomahala rodicom, skončila som zakladnu školu, už ako v škole som rada malovala a moje obrazy posielali, do časopisov a dostala som aj nejake ocenenie.V rodima zme až štyria insitny maliary, mojho otcov bratnyk, baci Mišo, nam je najstaršim  maliarom, potom Z. Vereška, ja a Pavel Povolny Juhas, aj ked zme štyria, každy mame svoj rukopis  a rozlišne malujeme. Ja už ked som sa vydala a dostala som sa do ulici našho majstra a občas som chodila na spoločne posedenie pri kavičky porozpravat, bola som domacov, ako mlada samouk, bola som krajčirkov, kto čo potreboval   som vedela ušit, tak som si všimala majstra Povolneho ako maluje rokami.

Raz zhovorkov my ponuka aj platno  a ked som ho namalovala, za mna boli to krasne slova, bude steba maliarka, ako sa aj stalo, ubehlo už 24 rokov, tak som pokračovala  a prišli  prve spoločne vystavi u nas a tak sa to počalo širyt.

Prvu samostatnu vystavu som mala v mojej Padiny, potom hned na Slovensko, Považskej Bystrici a tak sa počali rodit nove a nove vystavy, už ich do kopy mam okolo 70 samostatnych a spoločne any nepočitam.

Najviac vystavujem na Slovensku, Bratislave, Pezynok, Piestany, Puchov, Rajecke Teplice, B. Bystrica, B, Stiavnica, Dudince, Sliac, M. Kamen, Michalovce, Kežmarok a ine. Malujem olej na platno, na svoje obrazy stale čerpam zažitky a prace z dectva  a svoju Padinu. Každy obraz je oryginal.

Najcastejšie vystavujem po Slovensku a učastnička som rvoznich plenerou , v Srbsku a na Slovensku. Vydala som mapu svoje morky v piatych prikladoch a odmenena som rvoznimy cenami ako čo su 2. miesto za najkrajšiu minijaturu v Belehrade  za ženu a kvet v Puchove, 3. miesto narodenie ježiška a 1. za najkrajši obraz  na medzinarodnej vystavy insitneho umenia v Bukurešti.

Som členkov Muzea insitneho umenia v Jagodine ako aj v Kovačickej galeriji insitneho umenia. Som vydana a po boku mam aj manžela, ktory my pomaha, mame dety, vnučata, možne je že niekedy sa my stane maliarom staršy vnuk Andrejko,  ma rad maliarstvo a krasne roby, ale dety už maju ini smer, odvadza ich mobil.

Text a foto Anna Kotvasová

 

Vaše komentáre

Redakcia

Leave a Comment
Zdielať
Uverejnené
Redakcia

Nedávne články

Už štyridsať rokov žijem v Kanade, hovorí Ema Jurek (76)

Volám sa Ema Jurek, môj manžel bol Ivan Jurek. Zomrel a opustil nás všetkých 9.…

15 hodín pred

„Prírodná strava sa všade podceňuje. Čo v skutočnosti jeme, sú potraviny, ktoré mesiace stáli v skladoch a boli podrobené rôznym zmenám.“

Zemiakové lupienky, alebo hovorovo čipsy, sú potravina vyrábaná z najemno narezaných zemiakov, ktoré sú upečené…

18 hodín pred

Slzy nie sú prejavom slabosti, naopak plačú práve silní ľudia

Plačeme všetci. Slzami vyjadrujeme pozitívne i negatívne emócie.  Ale prečo niekto plakal dvakrát vo svojom…

22 hodín pred

Keď sme boli mladší, boli sme šťastnejší. Napadne vás niekedy táto veta?

Ak áno, je to nezmysel. Psychológovia  sa zhodujú v tom, že pocit šťastia nesúvisí s…

2 dni pred

Rok 2025 v znamení hnedej

Každoročne vyhlasuje inštitút Pantone farbu, ktorá ovplyvňuje globálne trendy a bude „in“ pre nasledujúcich 12…

2 dni pred