Ešte predtým, ako okúsil príchuť herectva, musel potiť krv na farme
a tvrdo makať. V devätnástich si teda zbalil kufre a vybral sa do
Ameriky. Čo ho tam čakalo?
Bez znalosti jazyka, bez peňazí a s holými rukami začal pracovať na
včelej farme. „Rozhodol som sa odísť v období, keď som sedel na lešení
ako reštaurátor pamiatok a videl som pod sebou ľudí a svet ako
migruje,“ hovorí o prvom impulze Igonda. Stereotyp, ktorý dennodenne
poznal doma, na americkej farme nefungoval. „Býval som v horách, kde
nebolo nič len pár domov. Mojimi spolubývajúcimi boli Indián Jerry
a horal Buch, ktorý vlastnil dve lietadlá. Nemali sme elektrinu, len dom
so sprchou a vodou z potoka,“spomína herec, ktorý sa živil aj výrobou
medu.
Americké trháky: Ako jeden z mála Slovákov uspel i v zahraničí.
Igonda si všetko musel zaslúžiť a nikde ho nečakali s otvorenou náručou.
Aké to bolo ocitnúť sa vo veľkom svete bez cudzej pomoci? „Každopádne
to strašne bolelo. Bol som na úplnej nule, a aby som prežil, makal som
od rána do večera šestnásť hodín za peniaze ako otrok. Nedalo sa tam
vysedávať na káve ako doma, lebo nebolo kde. A ak som si chcel niečo
kúpiť, musel som si to tvrdo vydrieť. Bola to pre mňa najlepšia škola
života,“opisuje svoju skúsenosť s Amerikou Igonda, ktorý sa po roku
vrátil domov.
A prišlo herectvo
Veľká mláka naučila herca ísť si odhodlane za svojím cieľom. Po skončení
Vysokej školy múzických umení v Bratislave a angažmáne v SND si ako
jeden z mála Slovákov zahral práve v zahraničných filmoch zvučných mien.
Podarilo sa mu získať úlohu v Hannibalovi, Povstaní či filme Za
nepriateľskou líniou. „Chodil som po kastingoch, a keď už poznali moje
meno, volali mi aj osobne. Všetko funguje tak, že herca osloví produkčná
spoločnosť, ten príde na kasting a oni sa rozhodnú,“vysvetľuje Igonda,
pričom si uvedomuje, že ako zahraničný herec v Amerike nikdy nedostane
hlavnú úlohu. „U Amíkov hrám len špecifické postavy. Herci z Východného
bloku ako ja sa dostanú len k istému okruhu postáv. Nikdy nebudem hrať
klasickú úlohu, ale vždy to bude Rus, Ukrajinec alebo Španiel,“ dodáva.
Marko Igonda: Sympaťák, ktorý sa označeniu sexsymbol vytrvalo bráni.
Sexsymbol mu nevonia
Marko Igonda je pohľadný sympaťák s drsným výzorom. Jeho vzhľad ho tak
predurčuje nielen na úlohy drsniakov, ale aj milencov. Hercom ako on sa
v šoubiznise často priraďuje nálepka sexsymbol. Ako sa s týmto označením
stotožňuje? „Je to nudné. Herec tým pádom síce má svoju klientelu
a diváka, ale je to strašne zneužívané,“bráni sa Igonda, ktorý tento
typ komplimentu neuznáva. *“Nielenže má herec divné zaškatuľkovanie, ale
snaží sa byť stále pekný a nepokriviť sa. A to ubližuje herectvu.
A hlavne, ja už nie som ani najmladší.“
Hoci má Marko na konte už celkom slušnú filmografiu, na
Slovensku nepatrí práve medzi najobsadzovanejších hercov. Do pozornosti
divákov sa dostal hlavnou úlohou v historickom filme Legenda
o lietajúcom Cypriánovi. Spolupráca so scenáristom Andym Krausom sa
zrodila seriálom Panelák. Keď Kraus pripravoval nový seriál Pod
povrchom, neváhal a ponúkol mu úlohu umeleckého fotografa Adama Vrbu.
„Zobral som to, lebo sa mi tá postava páčila. No z učenia scenára som
už skutočne chorý. Je to strašne veľa textov a je to vydreté, keďže
nemám fotografickú pamäť,“*priznáva problémy s učením textov. „Som však
vďačný za prax v Paneláku, že ma naučil robiť tento druh roboty.
Prichádzam pripravený na polovicu a ostatné dolaďujem až s režisérom
a kolegami na pľaci. Ináč by som rozprával len naprázdno ako
v niektorých slovenských seriáloch.“ Takisto Marko priznáva, že
s postavami, ktoré hrá, sa vždy nájdu nejaké spoločné črty. „Z toho, čo
je napísané v scenári, si vždy hľadám a vytváram charakter.
Pripravila MIS
Zdroj foto Miro Miklas
Väčšinou ju stretávame po boku manžela profesora Pavla Traubnera, neurológa, ktorého azda každý na Slovensku…
Pamätám si, keď sa blížila moja päťdesiatka. Bola som na niekoľkých oslavách priateľov, či spolužiakov,…
Priatelia, som starý kuchár. Variť som sa naučil na vojne a prakticky varím každú nedeľu.…
Slušnosť je dôležitá súčasť ľudskej spoločnosti. Je to spôsob, ako prejavujeme rešpekt, úctu a ohľaduplnosť…
Na pozvanie Majky Velšicovej, skvelej herečky, speváčky a kabaretierky, sme s Miločkou Krieschovou. profesionálnou fotografkou…
Predstavte si, že máte 80 rokov, žijete podľa svojich pravidiel s ľahkou dušou a srdcom…
Leave a Comment