Kráčam si do obchodu a predo mnou mamička s kočiarikom, malé chlapča a mobil v malých rúčkach, pokojný výraz tváre, muzika (žiadne šantivé detské tóny) reve. I mamička spokojná, veď dieťa je ticho. Návrat z obchodu – podobná situácia, ale s dievčatkom, ktoré najprv kričalooo na celé okolie a keď dostalo do rúk zázračný nástroj na upokojenie, ktorý funguje lepšie ako dudlík, dostavil sa úsmev naširoko. Denne to vnímam, denne mi je pre tieto situácie ťažko. Sedím na terase… iná situácia – dvaja dospelí kráčajú pri sebe, asi manželia, mama tlačí kočiar a… obaja mobily v rukách. Dieťa zrejme spí, vychutnávajú si surfovanie. Podobné je to i v parkoch a dokonca bežné aj v obchode. Vlastne – skoro všade. Taká moderná zvrátená otrocká kultúra závislosti.
Rodičia!, to ozaj sa musí už len takto??? Nedávno som prehodila pár slov s mamičkou, ktorá sa pristavila a… po rozhovore som mala pocit, že toho cvokára asi potrebujem ja. Knihy detské doma nemajú, príliš drahé a kto by čítal, vraj načo, všetko je online… mobil je pomôcka výuková a aj utíši… Nie každý rodič je tohto typu, ale… Mamička ešte podotkla jednu dôležitosť – vraj dúfa, že jedného dňa deti nebudú musieť navštevovať ani školu, pretože všetko si vyguglia.
Nielen deti sú závislé na mobiloch, ale hlavne rodičia. Podľa odborníkov existuje 5 najčastejších závislostí v spojitosti s technológiami – závislosť na kybersexualite, internetovej kompulzivite (online stávkovanie, nakupovanie či obchodovanie s akciami), kybervzťahoch, online hrách a vyhľadávaní informácii. Všetky spomenuté závislosti majú spoločný základ – obsesívne sledovanie internetu.
Rodičovská kontrola detských zariadení je už viac ako potrebná. Hovoria o nej mnohí odborníci na vývin detí a upozorňujú, že by sme ju mali automaticky zavádzať hneď, ako deťom po prvý raz podáme vlastný mobil či tablet. Mala by zahŕňať nastavenie časových limitov, koľko dieťa môže denne používať svoje zariadenie na zábavu. Hlavne mladším deťom čas s technológiami v rukách plynie veľmi rýchlo.
Hrôza… katastrofa čoskoro na spadnutie. Učíme sa separovať odpad, pestovať bio potraviny, byť zodpovední k životnému prostrediu, ale… NEDOKÁŽEME VYHRAŤ BOJ SO ZÁVISLOSŤOU na mobile. Malé deti sú nervózne, nepokojné, agresívne… a pritom veľmi trpia. A čo robíme my? Vzdávame boj… veď sme takí istí… čumíme na akékoľvek blbiny a čas letí a sme prví, ktorí mobil dieťaťu podajú. Plus telka, tablet, kopec elektronických hračiek… veľa hluku, zvuku, kriku… a čudujeme sa, že deti už v predškolskom veku sú s nervami na dranc???
Je mi z toho veľmi smutno… a mám i strach, čo bude a kam až dospeje tento stav. Psychológovia a psychiatri majú robotu na tutovku na roky dopredu. O klientov nebude veru núdza. Celé rodiny budú potrebovať liečbu.
Technológie sú fajn, keď sú pomocníkmi a nie pánmi nad nami a človek ich otrokom.
Text Alenka Medvecká
Foto Depositophotos.com
Vaše komentáre
Leave a Comment