„Cítite tu vôňu? Nádhera! Nie je to náhodou lipový kvet?“ – pýta sa pani pracujúca v záhradke svojho suseda. „Omyl. „Takto vonia agát.“

„Cítite tu vôňu? Nádhera! Nie je to náhodou lipový kvet?“ – pýta sa pani pracujúca v záhradke svojho suseda. „Omyl. To nie je lipa“ – opravuje ju sused. „Takto vonia agát.“ Agát je pôvodom severoamerickou rastlinou. Podľa starodávnej legendy istý staviteľ Šalamúnovho chrámu sa počas stavby nečestne správal k robotníkom. Tých toto správanie vyprovokovalo až k tomu, že staviteľa zabili. Zo strachu pred spravodlivosťou ho tajne zakopali a na jeho hrob položili iba vetvičku agátu. Hádam i preto sa uchoval až dodnes zvyk používať vetvičku agátu ako symbol na úmrtných oznámeniach… K nám bol agát dovezený v 16. storočí a na mnohých miestach sa úplne aklimatizoval. V roku 1601 tento strom s bohatou kvetenou prvýkrát preplával oceán. Na podnet záhradníkov kráľa Ľudovíta XIII. (1601 – 1643) ho vysádzali ako okrasnú rastlinu. Jeho latinský názov robinia pseudoacacia nesie meno po francúzskom záhradníkovi Jeanovi Robinovi, ktorého kráľ za príkladnú službu povýšil do šľachtického stavu. „Prvý med, ktorý na jar zbieram je z kvetov ovocných stromov“ – vysvetľuje mladý včelár. „Následne je to môj veľmi obľúbený agátový med“ – dodáva. Agátový med ťažko kryštalizuje a dlho ostáva tekutý. Z jedného hektára agátového lesa sa niekedy získa až 1500 kg medu. Agátové kvety sú zoskupené do prevísajúcich, bohatých, intenzívne voňavých strapcov. Bohato kvitnú v druhej polovici mája a začiatkom júna, teda v čase, keď ostatné stromy už odkvitli. „Keď agáty bohato zakvitnú, bude veľa fazule“ – tvrdí ľudové porekadlo. Jozef Ľudovít Holuby (1836 – 1923) bol slovenský evanjelický kňaz, vedec a historik, ktorý opísal používanie rastlín v ľudovom liečiteľstve a takisto ich magickú silu. V období ktorom žil sa pokladal za najlepšieho znalca liečivých rastlín na Slovensku. Ťažiskom jeho botanickej odbornej práce bola najmä floristika (vedný odbor, ktorý sa zaoberá zberom, určovaním a opisom rastlín). Zostavil tri herbáre, prvý s takmer 12000 exemplármi sa dnes nachádza v Bukurešti. O agáte sa vyslovil nasledovne: „Kvet v riedkom ceste na masle upražený ako maškrtu jedávajú. Ale aj od kašľu si ho dávajú.“ „V máji si nezabúdam nazbierať agátové kvety“ – zdôveruje sa pani bylinkárka. „Kombinujem ich s liečivými rastlinami, ktorých aróma nie je tak výrazná.“ Agátové kvety majú silné močopudné účinky, preto často tvoria súčasť močopudných čajov. Taktiež sú vhodné pri kŕčoch rôzneho pôvodu. Treba si však uvedomiť, že okrem kvetov je celý strom jedovatý! Spôsobujú to látky bielkovinnej povahy – toxalbumíny. Otrava sa prejavuje bolesťou hlavy, prudkým poklesom tlaku, srdcovou slabosťou a kŕčmi. V minulosti boli zaznamenané otravy zvierat, ale i malých detí, ktoré žuvali listy…

Text MUDr. Michal Slivka

Foto Libuša Sabová

Vaše komentáre