Choroba nesmierne prebúdza, je to šanca obrovskej transformácie. Takisto, ako keď nám ochorie alebo umiera milovaný človek, môže nás to nesmierne zobudiť. Keď mi dobrý kamarát umrel na rakovinu hrubého čreva, ach, koľko veľa ma to naučilo… Vlastná (ne)moc alebo choroba milovaného v nás zobudí súcit, empatiu, nasmeruje nás k múdrosti, pochopeniu seba, a teda i sveta. K sebauvedomeniu a prehodnoteniu života alebo k pádu na dno – výber je na nás. Naša reakcia na životnú ranu dokonale preverí, čo všetko sme schopní ustáť a na akej úrovni.
Šepkám do sveta len to, čo ma naučili moje bolesti. Vždy je čas, stačí sa len zastaviť a zamyslieť. A urobiť zmeny vo svojom živote. Žehnám vás, aby ste opravili všetko, kde v sebe postrehnete kaz, a tak žili zdravý a plnohodnotný život.
Nežeňme sa. Nedrime prehnane. Máme len jeden žalúdok, deň má iba dvadsaťštyri hodín, naše oči vedia pozerať len na jednu vec. Zlatý stred – práca, aj odpočinok. Koníček, aj deti. Byť s rodinou, aj so starými rodičmi. Dobre sa najesť, ale občas aj postiť. Tak ja, ako aj partnerka. A podobne i v ostatných oblastiach bytia. Všetko nech je v harmónii, no najmä nie v pokluse.
Lebo kto nevidí alebo nechce vidieť, o to viac sa životná cesta začne úžiť a tlačiť zo strán na človeka, bolesť a výchovné buchnáty sa začnú stupňovať. Všetko toto nemá za cieľ zničiť človeka, ale kým je čas, inšpirovať ho k zmene.
Pavel „Hirax“ Baričák
Foto: Pexels
Vaše komentáre
Leave a Comment