Moje meno je Ľubica Hajdušková, pochádzam z Hlohovca, ale už 46 rokov bývam v Pezinku. Som dôchodkyňa, ktorá rada tvorí rôzne ručné práce. Moja drahá mamička ma naučila šiť, vyšívať, háčkovať aj štrikovať, za čo som jej veľmi vďačná. Po tatíčkovi som zdedila výtvarné vlohy. Celý život som tvorila rôzne veci, pri ktorých som tieto danosti zúročila. V posledných rokoch ma uchvátili ručne vyrobení anjeli, veľmi rada si pri nich oddýchnem, je to môj relax a moja radosť. Šijem ich iba s pozitívnym pocitom a radosťou, aby boli týmito mojimi pocitmi anjeli nabití a ochraňovali svojich majiteľov ako ozajstní anjeli…
Asi polovicu z nich som porozdávala priateľkám, rodine, známym a niečo som popredala, lebo náklady na nové bavlnené látky, duté rúno na plnenie, koralky, stužky, čipky a novú vlnu na vlasy sú pre dôchodcu dosť vysoké, tak aby som mala aspoň na materiál.
Väčšinou ju stretávame po boku manžela profesora Pavla Traubnera, neurológa, ktorého azda každý na Slovensku…
Pamätám si, keď sa blížila moja päťdesiatka. Bola som na niekoľkých oslavách priateľov, či spolužiakov,…
Priatelia, som starý kuchár. Variť som sa naučil na vojne a prakticky varím každú nedeľu.…
Slušnosť je dôležitá súčasť ľudskej spoločnosti. Je to spôsob, ako prejavujeme rešpekt, úctu a ohľaduplnosť…
Na pozvanie Majky Velšicovej, skvelej herečky, speváčky a kabaretierky, sme s Miločkou Krieschovou. profesionálnou fotografkou…
Predstavte si, že máte 80 rokov, žijete podľa svojich pravidiel s ľahkou dušou a srdcom…
Leave a Comment