„Buďte hrdí na Slovensko, máte byť na čo,“ hovorí naša rodáčka z Kanady

Po deviatich rokoch som sa vybrala na Slovensko. Dianie “doma” sledujem veľmi pozorne. O politickej scéne viem snáď viac ako bežný Slovák. Sledujem, aké vyšli knižky, aké predstavenia sa hrajú, aké filmy natáčajú. Na facebooku som si vybrala ľudí, ako hrozienka z koláča, od ktorých sa môžem naučiť a dozvedieť. Mám samozrejme na Slovensku príbuzných.
Z celkovej atmosféry v médiach na mňa dýcha dojem, všetko je na tom Slovensku zlé, čo o nás svet povie, všetci kradnú… Zlé školstvo, zdravotníctvo, cesty, potraviny a najhorší politici. Tak som bola veľmi zvedavá.
Chtiac nechtiac, hoci doma, som už po šestnástich rokoch skôr zahraničný turista.
Z Viedne sme prišli autobusom do Bratislavy. Lístok sme si bez problémov kúpili dopredu cez internet. Rozdiel medzi Rakúskom a Slovenskom už nevidno. Auto sme si tiež objednali cez internet. Na bratislavskom letisku nás čakalo pripravené s veľmi slušným a profesionálnym zástupcom prenajímacej firmy, neskôr som zistila s veľmi dobrou angličtinou.
Cesta do Banskej Bystrice viedla nádhernou bezchybnou diaľnicou. Dedinka mojej svokry bola čistá a vynovená. Stavia sa, ľudia si domy parádia. Aj v iných dedinkách sme neskôr videli. Aj paneláky dostávajú nový farebný šat a nové výťahy.
Obvodná lekárka, ktorú sme potrebovali kvôli jednému potvrdeniu, bola veľmi ochotná a milá, dokonca nechcela ani poplatok, ktorý mala v cenníku uvedený. Na Obecnom úrade nám bez problémov urobili kópiu dokumentov.
Pokračovali sme na východ. Cesta nemala chybu. Možno nie diaľnica až do konca, ale slušná. Neskôr sme prešli až na západné Slovensko a do Bratislavy.
Slovensko na mňa zapôsobilo ako moderná, sebavedomá, pekná krajina.

Turistovi má čo ukázať.

Turistické zaujímavosti. Či už tie prírodné, hory, jaskyne… alebo nespočetné množstvo pamiatok. Kostolov, hradov, zámkov. Námestíčka aj v pomerne bezvýznamných mestách ako Michalovce a Brezno, sú upravené. Levoča, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, sú skvosty. Hrad Beckov krásne urobený. Zámok Slovenská Ľupča v renovačnom šate.
Kúpele a minerálne vody. Neviete, aké bohatstvo máte. Videla som len zanedbané Brusno, ale pramene vody sú stále výborné. A ten výber fľaškových minerálok v obchodoch, fantázia.
Podnebie. Záhrady stredného a západného Slovenska sa prehýbali od úrody ovocia a zeleniny a v záplave kvetov. Sem pridám aj chovateľstvo. Toľko skvelého ovčieho a kozieho syra som doteraz v svojom živote nezjedla.
Mestská, prímestská a diaľková osobná doprava. Vlak do Pezinka ma šokoval. Poschodový, čistý s vtipnými videjkami o cestovaní v namontovaných televízoroch. A doprava v Bratislave je špičková. Nikdy sme nečakali viac ako desať minút. Displeje na zastávkach aj v dopravných prostriedkoch. Oznamy nahovorené po anglicky veľmi dobrou angličtinou. Nesmiem zabudnúť na novú autobusovú stanicu v Banskej Bystrici, Je veľmi pekná a funkčná.
Kultúra. Koncerty a divadelné predstavenia. Nestihla som ani desatinu toho, čo by som chcela vidieť. A lístky sme tiež niektoré kúpili dopredu cez internet z Kanady.
Gastronómia. Pribrala som tri kilá za tri týždne. To hovorí za všetko.

Dobrú kávu s keksíkom a pohárom vody už dostanete aj v malom mestečku. Vôňa pečiva ráno v obchode je nádherná. Lupačky sa nezmenili ani o trocha. Pribináčik, či Termix by mali byť zákonom chránené. Treska, kofola, karamelový veterník, lokše a kačacina… Absolvovali sme svadbu, Vinobranie, domáce pohostenie a niekoľko reštaurácií. Skončilo to tými kilami navyše.

Na moje prekvapenie sme s stretávali aj s milými úradníkmi a obsluhou. Sprievodca vo vlaku, ktorý nám uznal neplatný lístok, lebo sme nevedeli. Panie v sociálnej poisťovni príjemné a vedeli. Áno, aj odvrknú, aj zakričia, aj pôsobia hrubo. Ale to je naša mentalita, väčšinou to nemyslime zle. Som rozmaznaná calgarskou profesionálnou slušnosťou a milotou. Ale iný kraj,iný mrav.
Slovensko vôbec nevyzerá chudobné. Ani na tom východe, kde vraj nič nie je. Ceny nehnuteľností sú v Bratislave strašne vysoké. Videli sme bezdomovcov, ale oveľa menej ako v Kanade.
Čo sa mi nepáčilo? Postoj ľudí. Kritickí, pochybovační, negatívni. Chválila som, čudovali sa. Slovensko a progres? Ale kde by sme mohli byť, keby sa nekradlo? Neviem, kde by ste mohli byť, ale určite ste na peknom mieste, ktoré sa za deväť rokov výrazne zmenilo k lepšiemu. Aspoň zvonka.

Bola som turista. Nežijem vaše problémy, žijem tie moje kanadské. Nie sú menšie,len vás kanadsky nebudem nimi zaťažovať.
Pristihla som sa, že porovnávam, čo vlastne vedomky, nevedomky robím šestnásť rokov, odkedy žijem vonku. A pristihla som sa, že sa občas v porovnaní so Slovenskom, za Kanadu hanbím. Krútite hlavou? Nuž, krúťte.
Veľa veci sa mi na Slovensku pozdávalo viac. A predsa som sa tešila domov. Do nášho kanadského domova. Do nášho domu. Ktorý by mohol byť kdekoľvek na svete. Lebo zase aj tu sú niektoré veci lepšie. Dokonalý svet neexistuje, ale pekný život si môžeme vytvoriť, záleží len na nás. Ani Trudeau, ani Fico, my sme za to zodpovední.
Naučte sa zase ľúbiť Slovensko a byť naň hrdí, uvidíte, ako opeknie.

Text a foto Ľubica Fajnerová

Vaše komentáre