Bolo to ako sci-fi film a ja som si zo začiatku vôbec neuvedomila, že v ňom účinkujem

Situácia, ktorá postupne zasiahla celý svet, bola taká nečakaná a neuveriteľná, že som ju v úvode nedokázala pochopiť a už vôbec prijať. Sledovala som ju ako nejaký sci-fi film bez absolútneho si uvedomenia, že aj ja v ňom účinkujem. Postupne som začala vnímať realitu a následky týchto udalostí. Samozrejme, každý to videl zo svojho pohľadu, ale ten môj sa mi zdal katastrofický – mali sme takmer na 70 percent hotovú kolekciu – čo pre náš salón znamená viac ako dvojmesačnú prípravu spojenú s množstvom práce, investícií…dokonca už aj rozposlané pozvánky….A prehliadku som musela zrušiť!

Zasiahli ma obavy ďalšieho fungovania nášho súkromného, ale aj firemného života… Neviem ako a kedy “ to“ prišlo, ale veľmi rýchlo som pochopila, že túto situáciu nedokážem zmeniť. Možno som si utriedila myšlienky a uvedomila si, že v živote som už toho toľko musela zvládnuť, smutného prežiť…..tak vlastne nič iného mi neostávalo, len túto situáciu PRIJAŤ. Prestala som myslieť, čo bude zajtra, o týždeň , o mesiac….nie, nebola to rezignácia, len asi určitá podvedomá obrana. Okolie nedokáže vnímať obavy druhých. Pochopiteľne každému sa jeho problém javí ako  „najväčší“.  A možno aj návrhárov ostatní vnímajú ako ľudí, ktorí sa „hrajú“ v práci, pijú kávu…. ale realita je iná. Keď chceme zarobiť pár euro, najprv stovky musíme investovať – do materiálu, práce a nikdy nevieme, či model predáme…

Celý život je o pocite – o našom vlastnom pocite, ktorý nám ho potom determinuje. Oslobodila som svoje myšlienky a pustila sa do prác, ktoré som roky odkladala – upratovala, triedila, vyhadzovala….tak ma táto činnosť vtiahla, že som sa začala tešiť na časový priestor, ktorý mi dopriala táto nepríjemná situácia.

Úplne som spomalila, intenzívne som  vnímala prebúdzajúcu prírodu, ticho, prestala som sa ponáhľať a hlavne hovoriť – nemám čas…. Je to už vlastne 5 týždňov, čo sme zavreli salón a ja sa teším, že sa to v našej spoločnosti pomaly začína uvoľňovať. Teším sa na stretnutie s mojimi kolegyňami, priateľmi, teším sa na všetko, čo sa mi kedysi javilo ako úplne bežné….Cítim, že nás táto skúsenosť   nasmeruje k novým hodnotám a k väčšej pokore… Cítim, že to zvládneme!

Všetkým čitateľkám posielam veľa zdravia, lásky a sily zvládnuť toto náročné obdobie. A ja verím, že 6.novembra sa stretneme na našej prehliadke a budeme mať dôvod na ÚSMEV, ktorý nám doteraz zahaľovali rúška.

Vaša Lýdia Eckhardt

Text a foto Lýdia Eckhardt

Vaše komentáre