„Babka, ty si moja najväčšia láska,“ hovorí 5 ročný Davidko

Štvorročný Dávidko prišiel za svojou babkou s prosbou: „Babka, prosím, kľakni si.“ Babke akosi nedochádzalo, čo od nej vnúčik žiada. Chvíľu na chlapca nechápavo hľadela. A Dávidko naliehal: „Babka, prosím, kľakni si.“ Babka stále nechápala, ale pretože Dávidko naliehal, tak si k nemu pomaly kľakla. Keď už bola na kolenách, Dávidko sa k nej naklonil a rovno do ucha, tak aby to nikto na svete nepočul, jej celkom potichu zašepkal: „Babka. Ty si moja najväčšia láska!“  Najdôležitejší ľudia sú ako sviečky. Ich oheň prináša svetlo späť do našich životov. A čo je najkrajšie – jedna sviečka dokáže zapáliť tisíce ďalších. Aký hlúpy je človek, ktorý žije len pre budúcnosť a nie pre dnešok, pričom zajtra už tu nemusí byť. Plánovať a šetriť niečo na horšie časy je správne. Avšak sústrediť sa na to priveľmi, znamená nebezpečenstvo premeškať to čo je príležitosťou dnešného dňa. „Niektorí ľudia majú hlavu tak vysoko v oblakoch, že zemi nie sú na nič dobrí“ – napísal lekár a básnik Oliver Wendell Holmes (1809 – 1894). Keď symfonický orchester v súčasnosti stojí menej ako futbalista, aký odkaz očakávame, že zanecháme našim deťom? Šport a či kultúra by tu nemali byť len preto, aby zarábali, ale aby aj vzdelávali. Pokiaľ sa to nezmení, prevládnu v ďalších generáciách povrchní, prihlúpli a veľmi nebezpeční ľudia. Raz som sa pýtal chlapcov ako prežívajú voľné chvíle. „Normálka!“ – vraví jeden z nich. „Telka, mobil a ešte sa aj vieme rozprávať.“ Prestali sme uvažovať. Niekedy stačilo chlapcovi dívať sa do ohňa. Byť ticho. V mentalite chlapca je však uvažovať. Tichosť znamená vedieť ísť do seba, do vnútra. Používať rozum. Nájsť si čas pre seba. No my sme zameraní viac na výkon. Dospelých ľudí sotva niekto prevychová, ale deti možno pred touto povrchnosťou uchrániť. Bystré oko rodiča veľmi skoro objaví schopnosti svojho dieťaťa a nenechá ho uviaznuť na plytčine. Dnes deformujeme pojem láska. Je rozdiel jesť jahody zo záhrady a z konzervy. Žiaľ, aj lásku mnohí vnímajú ako takú „zadžabanú“ jahodu v konzerve… Bez lásky aj naše s najlepším úmyslom robené aktivity nemajú hodnotu. Niekedy sa musíme zastaviť – oddychovať, sadnúť si, chvíle ticha, niekedy prestať robiť hoci aj to, čo je dobré…

Text MUDr. Michal Slivka

Ilustračná foto Depositphotos.com

Vaše komentáre