Asi teraz vyzniem ako puritán, ale pokúsim sa to napísať taktne…

Asi teraz vyzniem ako puritán, ale pokúsim sa to napísať taktne…

Spýtal som sa mojich detí (Ráchelka 11 rokov, Leo 10) aký pohľad majú ony a ich rovesníci na „hity“ typu: „Moja p.ča nie je skromná, jej veľkosť je ohromná, moja piča nie je skromná, každého čáva odrovná“, alebo „gény nezaprieš, môžem ta j.bat, ty mňa tiež“ či „velké kozy, som p.ča prvého stupňa, chcem ťa teraz, je mi jedno že si j.bal každú holku na škole, pri ceste, ja som kurva, ty si poj.baný f.ckboy.“

Spomínané výňatky sú od troch rôznych slovenských interpretov. Ale takýchto autorov je v našej krajine na desiatky. Frčia od YouTubu cez Tik-Tok, kompletne všade v detskom svete. Naše deti mi odvetili, nech to neriešim, že je to populárne a ja tomu nechápem, že sú to len slová, tí speváci to tak nemyslia….

Mierne som skončil v úzkych, slová o tom, že čo hovoríme, taký svet aj tvoríme, ich míňali. Speváčku, ktorá svoju pošvu dourážala na minderu neriešim, je to jej cesta, ale keď z jej ohromnej …, ehm… možno raz vyjdu deti a keď si po rokoch pustia tento jej „hit“, neviem, ako im to už ako mama vysvetlí. Jej klip je na večnosť… Asi jej dôjdu slová ako mne, keď som sa mojej dcérke snažil vysvetliť, že na videách, ktoré mi začala púšťať do radu, aby ma dostala do obrazu, čo teraz deti na základných školách obdivujú, nie je pre mňa nič hodnotné:

1, Ani obraz – výsostne založený iba byť totálne sexi či absolútne šokovať výzorom

2. Ani slová, ktoré sú poskladané tak dekadentne, nízko a primitívne, že ešte pár desaťročí a stvoríme svet na obraz filmov Mad Max

3. Snáď len kvalitný tanec (nie všade)

Poviem vám, že sa cítim ako metalista a v tínedžerskom veku ako obrovský rebel, za tento status nesmierne rozpoltený. Nikdy som nečakal, že niečo takéto napíšem. Som za slobodu vyjadrovania, som za rebéliu, ale toto je u mňa už cez čiaru. Toto je pózerstvo hrubého zrna, snaha byť populárny za hocijakú cenu s absolútne nevhodným vplyvom na celú mladú generáciu, ktorá je hnaná do vzorca: Musím dobre vyzerať, mať značkové oblečko, vyjadrovať sa sprosto, inak nie som nič.

Napriek tomu, že počúvam tvrdú muziku, veľkú časť slovenských hip-hopových textároch uznávam ako novodobých beatnikov. Vymysleli také novotvary a rýmy, že klobúk dolu. Neraz, keď som sa vracal z prednášok a počúval som v rádiu špecializovanú reláciu na hip-hop, musel som sklopiť kalap pred textármi. Lenže tí písali slová na spoločenské témy, osobné zamyslenia, vzťahy, malo to hĺbku, pocit…

V Číne sú výzvy na Tiktoku podporujúce rozvoj človeka, napríklad šachové ťahy, vedecké pokusy, múdre myšlienky atď, kým v Európe je to dekadencia, krátke debilizujúce výzvy, sprostota… Ako milovník histórie sa snažím ubrániť tvrdeniu, že klopeme na bránu zániku, lebo morálne dno prichádzalo vždy pred pádom tej či onej modernej spoločnosti.

A samotný rodič je v začarovanom kruhu. Zakáže potomkovi mobil či sociálne siete a z veľkej časti ho odpíli od socializácie. Ak nespraví nič, púšťa ho do morálneho bahna ako plodu ťažkého konzumu, plytkosti z dostatku.

Čo vy, ste taktiež rodičmi? Tušili ste o tejto „kultúre“? Ako ju vnímate vy?

Splodiť dieťa vie každý hlupák, ale stať sa rodičom je výzva, poslanie a odvaha byť zodpovedný. Želám všetkým silu a energiu nájdenia zlatej strednej cesty a mienkotvorným tvorcom, ktorých uznávajú deti a mladí, vyšší stupeň zamyslenia, že majú v rukách nesmierny dar tvarovať, vplývať, vytvárať budúcnosť a chce to aj odvahu otvoriť arch zodpovednosti.

Autor Pavol „Hirax“ Baričák

Ilustračná foto: Pixabay