Ako som sa naučila žiť so sklerózou multiplex?

Dobrý deň priatelia! Volám sa Gabriela Bednárová, mám 55 rokov  a sklerózu multiplex. Túto chorobu mi diagnostikovali v roku 2015 . Vtedy sa môj život zmenil o 180 stupňov. Viete, predtým som bola veľmi aktívny človek, veľa som športovala, rada som chodila do spoločnosti, mala som veľa priateľov, známych, výbornú prácu…Zrazu bolo všetko preč. Prvý polrok bol pre mňa nesmierne ťažký.Choroba mi zobrala prácu, všetky moje aktivity, aj okruh priateľov sa scvrkol na minimum. Ako sa s tým zmieriť? Dosť mi pomohli návštevy u psychológa. Pomohol mi zmierniť výbuchy zlosti, plaču i úzkosti. Vtedy mi napadlo, že čo keby som začala maľovať? Bol to ten najlepší nápad na svete.

Maľovanie mi dalo zmysel života, napĺňa ma pozitívnou energiou, upokojuje a dáva do rovnováhy. Pýtate sa, či som sa  popri tom zmierila so svojou chorobou, ako ja hovorím v skratke SMkou? Úprimne: Nie! To sa ani nedá. To nie je chrípka, ktorá príde a odíde. Táto choroba jednoducho príde ako nechcená návšteva a zostane u vás navždy. Ja som sa ju naučila tolerovať. Mám dobré dni, mám aj ťažké dni, ale stále verím, že bude lepšie. Popri maľovaní pomáham aj deťom, ktoré to potrebujú. Predávam obrazy, dávam  do dražby a veľa svojich obrazov aj darujem. Veľmi ma to napĺňa, keď môžem pomôcť a vidím krásny úsmev na tváričke detí a ich rodičov.

Teraz mi ale začala nová etapa v živote, pretože som získala neurostimulátor na pravú nohu a ten mi neskutočne  skvalitnil život. Krásne mi dvíha nohu, nezakopávam, noha ma nebolí a konečne som začala chodiť aj na prechádzky. Som na seba pyšná, pretože prejdem s barlami aj 200 m bez oddychu. Viem, že pre vás je to čudné, ale pre mňa je to výkon. Je to ako vyjsť na K2.  Môžem povedať, že som sa veľmi upokojila a teším sa, že budem ešte dlho maľovať a pomáhať. Prajem vám pekný deň a nezúfajte! Vždy vyjde slniečko!

Priatelia, moje najnovšie dielko Z útrob Zeme. Použila som kombinovanú techniku. Nikto z nás nevie, čo sa skrýva hlboko v zemi. Koľko je tam prírodného bohatstva, koľko energie, koľko nevypovedaných otázok. A je to dobre, nemusíme všetko vedieť. Toto je zmysel môjho obrázku.

Text a foto Gabriela Bednárová

Vaše komentáre