U nás mal vždy dobré miesto. Mal veľa svetla, dostatok vody aj živín. Ale nikdy nekvitol. Prežil aj presťahovanie. Opäť získal to najlepšie, najsvetlejšie miesto, dostatok vlahy, hnojiva. Neodvďačil sa mi za to. Len rástol, vyháňal stále nové listy, ale žiaden kvet. Po tridsiatich rokoch ma to nahnevalo a tak som ho úplne ostrihala, zostali pahýle a dala som ho, ako ja hovorím, do „polepšovne“, teda von do záhrady. Postupne začali rašiť prvé lístky, pomaly sa zahusťoval a koncom augusta sa objavili prvé púčiky. Veľmi som sa potešila a myslela som si, že onedlho bude kvitnúť. Ale kdeže! Schladilo sa, musela som ho premiestniť do bytu. Vtedy sa mu to začalo páčiť! Dnes má možno aj päťdesiat pukov, ktoré postupne zakvitnú, ale veľmi rýchlo odkvitnú. Tešíme sa každý deň z nového kvetu. Pozrite, aký je krásny!
Slovensko má po Rakúsku druhé najväčšie zásoby spodnej vody na svete. Japonský bádateľ Masumu Emoto…
Únava, vyčerpanosť a migrénu má mnoho ľudí takmer na dennom poriadku. Dôvod týchto ťažkostí môže…
„Ku nám, do dediny, prichádza raz v týždni pojazdná pekáreň“ - vytešuje sa obyvateľ malej…
Populárna bylinkárka Elena Fedorovna Zajceva (zomrela v roku 2016) poznala vyše tisíc bylín a ich…
Najväčší dojem u mnohých zanechala Meryl Streep vo filme Kramerová versus Kramer. Svoje filmové úlohy…
Ahojte priatelia! Pozrite sa na mňa. Volám sa Klára Silva. Prečo túto fotografiu zverejňujem? Chcem…
Leave a Comment