Rýchlo pomeriame tlak krvi, pulz, saturáciu, na ekg, supraventrikulárna tachykardia, fr 180/min.
„Beriete ju do nemocnice? Má infarkt?“ – so strachom v očiach dobiedza sestra našej pacientky.
„Nikam ju neberieme,“ hovorí záchranárka Táňa Bulíková. „Nemá infarkt. Splašeného koňa treba zastaviť“ – odpoviem stručne.
Podávam pacientke 20 ml prázdnu injekčnú striekačku.
„Chyťte ju do ruky, poriadne sa nadýchnite a vydýchnite vzduch do striekačky maximálnym úsilím v trvaní aspoň 10 sekúnd, akoby ste chceli vzduchom posunúť piest striekačky.“
Pacientka spolupracuje. Hrudník sa zdvíha pri maximálnom nádychu a potom dlhý výdych proti odporu striekačky. Pacientkinu tvár zaliala červeň. Hneď ako vydýchla, sme ju položili do ľahu a zdvihli dolné končatiny. Toto je modifikovaný Valsalvov manéver.
Prvý pokus hneď úspešný! Supraventrikulárna tachykardia sa zvertovala na sinus o frekvencii 70/min. Škoda len, že sa neudržal dlho, po pár sekundách opäť arytmia.
Nevadí. Ideme druhý pokus. Druhý pokus úspešný.
Ešte niekoľko minút monitorujeme ekg, sinus je stabilný, meriame tlak krvi, pacientka hlási úľavu.
„Striekačku máte od nás na pamiatku. Ešte raz si vysvetlíme manéver, ktorý Vám môže pomôcť znížiť tepovú frekvenciu. Prevediete ho jednoducho – poriadne sa treba nadýchnuť, zadržať dych, ako keď tlačíte na záchode. Vydržte tlačiť so zadržaným dychom zhruba 10 sekúnd, potom vydýchnite a začnite normálne dýchať. Toto je Valsalvov manéver. Ľudia vykonávajú tento manéver nevedomky a to vždy keď idú na stolicu. Metaanalýzy zistili, že Valsalvov manéver dokáže v 19-54% prípadov obnoviť správny srdcový rytmus u pacientov so SVT.
Modifikovaný Valsalvov manéver – so zdvihnutím dolnej končatiny je ešte efektívnejší, vyžaduje však pomoc druhej osoby, ktorá zdvihne pacientke nohy.
Pokiaľ tieto jednoduché manévre nie sú účinné, treba volať záchranku. Rovnako, ak ma pacient/pacientka pri zrýchlenej tepovej frekvencii bolesť na hrudníku, sťažené dýchanie, či kolabuje, treba volať tiesňovú linku 155.
Táňa Bulíková má pre nás ešte jednu zaujímavú ponuku. „Napísala som knihu Z denníka záchranárky. Je určená pre všetky vekové kategórie. Čítal ju aj môj 90-ročný otec a nie je zdravotník. Je to naozaj beletria pre každého. Sú v nej príbehy zo záchranky, aj môjho všedného života. Čitateľ tam nájde cenné rady o prvej pomoci. Zároveň sa pritom aj pobaví.“ Čo poviete? Taká kniha by asi nemala chýbať ani v jednej knižnici.
Text a foto Táňa Bulíková
Ilustračná foto Depositphotos.com
Vaše komentáre
Leave a Comment